Originálne retro bicykle sú dnes štýlovým módnym doplnkom. Nemusíte ich nutne vyťahovať len cez víkendy, ale pokojne sa na nich odvezte aj do práce v obleku. Pavol Adamkovič, známy ako Ewžen, miluje elegantnú módu aj cyklistiku a tieto svoje vášne prepojil v značke Eg riders, ktorá repasuje staré bicykle a dáva im nový život.
Ewžen a bicykle z jeho dielne sú aj súčasťou kampane našej jarnej kolekcie, a myslíme, že ide o dokonalú kombináciu.
Ako vznikla značka Eg riders, pod ktorou už viac ako 10 rokov dávaš nový život starým bicyklom? Kto ju tvorí?
Značka Eg riders vznikla v roku 2013 v mojom bývalom zamestnaní, kaviarni, kde som pracoval 7 rokov a 138 dní. Pili sme s bratrancom kávu a v tom skrsla myšlienka, ako budeme nazývať naše bicykle. Jednoducho sme spojili začiatočné písmená našich prezývok E a G – Ewžen a Gračo. Gračo bol môj parťák dlhé roky a dodnes sa poradíme, ale naše cesty sa rozdelili, keď mal prácu, ktorá vyžadovala veľmi veľa času a úsilia, dnes sa stretávame na hokeji spolu s našimi deťmi a fandíme.
Z času na čas mi pomôže a dá odbornú radu môj strýčko. A hlavne mi dal priestory, kde môžem pracovať a tvoriť vo svojej dielni. Gračov otec mi zasa vypletá kolesá, oni sú rodina, ktorá sa vždy zaujímala o cyklistiku. Nesmiem zabudnúť ani na môjho dvorného fotografa Paliho Cibulu, ktorý má to správne očko na moje bicykle a dlhé roky ich pravidelne fotí a aj s priateľkou Tinou na jednom z nich jazdia.
Čo obnáša táto práca? Ako postupuješ? Kde hľadáš komponenty a možno aj inšpiráciu, ako bude vyzerať výsledný bicykel?
Tak v prvom rade sa stretnem so zákazníkom, prejdeme si detaily, farbu, komponenty… Následne, ak má vlastný bicykel, tak ho rozložím, idem pieskovať a potom sa venujem skladaniu. Keď zákazník bicykel nemá, nevadí, ja mám dosť bicyklov na to, aby som mu mohol posunúť, pokiaľ nejde vyslovene o nejaký špeciálny. Inšpiráciu hľadám na sociálnych sieťach, sledujem nove trendy.
Ako si sa to všetko naučil?
Som samouk, často som sledoval môjho starého otca, alebo ako ho volám ja – deduna, ktorý mal svoju šopu, kde majstroval a tvoril. Sedával som pri ňom, zrejme sa čo to na mňa nalepilo. Povedal by som, že pochádzam z remeselnej rodiny – otec je mäsiar a môj brat po ňom prevzal žezlo. Skrátka, robota nám nesmrdí a nemáme ľavé ruky. Mamička sa venuje pre zmenu kvetom. Veľa ma naučil ale aj môj strýčko, keďže sa celý život venuje autám a veteránom, z času na čas som mu pomáhal.
Ako dlho trvá práca na jednom bicykli? Je to určite dané aj stavom bicykla, v akom sa ti dostal pod ruky, ale skús si spomenúť na rekordný čas, ktorý si jednému bicyklu venoval.
Tak snažím sa, aby bol približne do mesiaca hotový. Ale áno, ide hlavne o to, aký je to bicykel. Na historickom robím aj pol roka, dokonca jeden som robil viac ako rok, ale zháňal som majiteľovi na Českú Zbrojovku čo najviac pôvodných a originálnych komponentov.
Na druhej strane, mám aj opačný rekordný čas – bicykel hotový za dva dni.
Akí zákazníci k tebe chodia? Hľadáš pre nich aj špeciálne bicykle?
Z času na čas, samozrejme, aj ja hľadám bicykel pre zákazníka. Teraz práve idem môjmu veľmi dobrému kamarátovi Martinovi vyrábať rám na mieru. Vybral si taký, ktorý zazrel v Belgicku a u mňa „nie, nedá sa“ neexistuje. Povedal som, že mu ho vyrobím.
Každý bicykel, ktorý ti prešiel rukami má za sebou určite zaujímavý príbeh. Na ktorý si spomínaš najradšej?
Väčšinou je to tak. Ja osobne vravím, že moje bicykle majú dušu, príbeh. Taký bicykel si človek v obchode nekúpi.
Musím sa priznať, že vlastním jeden veľmi vzácny bicykel, ku ktorému som sa dostal úplne náhodne. Jazdil na ňom osobne Majster Československa Ján Stejskal ktorý dodnes drží rekord v počte štartov na pretekoch okolo Slovenska. Súťažil sedemnásťkrát a z toho neuveriteľných dvanásťkrát stál na stupni víťazov. Istou mierou ovplyvnil moje začiatky v cyklistike.
A ešte si spomínam na jedného zákazníka, dnes sme už dobrí priatelia, ktorý mi doniesol bicykel, že by ho rád zrekonštruoval. Povedal mi svoje požiadavky, a ja som začal pracovať. Keď si prišiel poň, skoro sa rozplakal od dojatia a povedal: „Na tom bicykli ma vozieval môj otec ako malého chlapca, keď ešte žil.“ Bolo to pre mňa veľmi dojímavé.
Aké príležitosti ti otvoril svet bicyklov? Kam si sa vďaka nim dostal, čo si videl a zažil, koho si spoznal?
Dostal som sa na výstavu do Dublinu a o dva týždne na to ma pozvali na svetovú výstavu bicyklov s názvom Spin LONDON. Dnes ma už veľa ľudí eviduje cez bicykle, spoznal som rôzne známe tvare, či už to bol Peter Sagan, prezident pán Kiska, Dominika Cibulková… Ale medzi ľudí, za ktorých musím poďakovať, že som ich spoznal patrí Riško Autner. Sme super kamaráti a nesmierne si cením, že takéhoto umelca poznám osobne.
Kde všade jazdia bicykle, na ktorých si pracoval? Dostali sa už aj za hranice Slovenska? Koľko bicyklov si mal v dielni?
Bicykle jazdia rôzne po svete, v Dubaji, Londýne, Francúzku, Česku, Nemecku… Priznám sa nerátal som ich, čo je škoda, ale myslím si, že viac ako 500 ich už bolo.
Aké je poznávacie znamenie bicyklov Eg riders?
Vždy na nich nechávam niečo staré a pôvodné.
Máš nejaký sen, plán, kam posunúť značku Eg riders?
Musím sa priznať, že už nie. Raz som dostal túto otázku v znení, či mam nejaký sen, komu vyrobiť bicykel. Vravím, Peťovi Saganovi a do pol roka sa mi „spln senil“… :) Mal som tú možnosť vyrábať mu špeciálny bicykel na svadobné fotenie. A putoval k nemu aj tandemový bicykel.
Ty sám rád bicykluješ a športu venuješ značnú časť voľného času. Vždy ťa to bavilo? Čomu ďalšiemu sa venuješ vo voľnom čase?
Musím sa priznať, prepadol som cyklistike minulé leto, kedy som začal aktívne trénovať a zaobstaral som si cestný bicykel. Dnes na to nedám dopustiť. Chodieval som hrávať hokej, ktorému som sa venoval do svojich 21. rokov. Hokej mi navždy zostal v srdci a dnes som už skôr fanúšik. Nevynechám ani jeden zápas, ba dokonca s chalanmi pred zápasom máme rituál ísť spolu na kávu. Musím sa priznať prezývky dvoch hráčov mám dokonca vytetované (smiech). Esi a Benzo sú moja obľúbená dvojka, Benzo dokonca vždy keď nastupuje pred zápasom na ľad mi zamáva.
No dnes si radšej obúvam tretry ako korčule. Prijali ma medzi seba chalani z cykloklubu DTC od nás z Topoľčian, s ktorými máme pravidelné skupinové jazdy. Ale na prvom mieste v mojom voľnom čase je moja úžasná dcérka Emka.
Okrem športového oblečenia na bicykel sa však v tvojom šatníku nájde aj množstvo štýlových kúskov. Často sú doslova tvojím poznávacím znamením. Baví ťa móda?
Ja a móda o tom by sme sa mohli veľmi dlho rozprávať. Som veľkým milovníkom módy, a povedal by som, že hlavne elegantnej. Veľmi sa mi páči móda 50. rokov. Za mňa je to posledná dekáda pánskej elegancie. Veľmi rád chodím v nedeľu elegantne oblečený, ako chodieval môj starý otec. V nedeľu vždy boli „galoty na puky“, ako tomu vravieval. Rád navštevujem vintage sekáče, tam natrafím aj na kúsky, ktoré dnes už veľmi ťažko zohnať.
Foto: Richard Autner, Martin Mondok, archív Pavla Adamkoviča
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
 na dvoch kolesách "Pinterest")