Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že kuchyňa je poslednou dielňou, ktorú si každý z nás ešte vo svojom domove zachováva? Aj keď remeslá sa postupne z našich domácností vytrácajú, sú, našťastie, ľudia, ktorí ich nechcú nechať zomrieť. Michal Žák sa tejto myšlienky chytil a „upiekol“ svoj projekt Bakery Boards, vďaka ktorému chce medzi ľuďmi šíriť posolstvo o vlastnoručnej výrobe. Longboard je pre neho dopravný prostriedok aj štýlový doplnok. A ak budete chcieť, naučí vás vyrobiť si presne taký, aký si vymyslíte.
Ako vznikol tvoj projekt Bakery Boards?
Veľmi ma ovplyvnila komunita v Zaježovej doline a ich ekologický štýl života. Bol som tam na workshope, kde sme vyrábali drevené misky a lyžice. Dnes sú ľudia zvyknutí všetko kupovať z tovární, kde sa produkty vyrábajú vo veľkom, vzniká nadprodukcia, a tá znečisťuje životné prostredie. Premýšľal som nad tým, ako túto myšlienku prepojím s dizajnom, no a myslím si, že dizajnér by nemal byť človek, ktorý navrhne niečo pre továreň. Ja chcem byť dizajnér, ktorý navrhne niečo také jednoduché, že si to každý dokáže vyrobiť doma sám.
V minulosti si ľudia veľa vecí robili doma sami, mali statky, vyhne, dielne, dnes sa nad tým pri nakupovaní málokto zamyslí.
Som transportný dizajnér, a ten skateboard, longboard alebo čokoľvek takéto je v podstate najjednoduchším dopravným prostriedkom, aký si dokážeme doma vyrobiť.
A rozhodol som sa, že nebudem predávať vyrobené longboardy, ale workshopy, na ktorých si ľudia budú so mnou tieto longboardy vyrábať. A potom, keď človek zistí, že si dokáže vyrobiť niečo sám, niečo, na čom sa vie odviezť, zrazu pochopí, že možno si vie opraviť batériu, vymeniť sifón. Myslím si, že okolo všetkého, čo si človek dokáže urobiť sám je úplne iná atmosféra.
Prečo si si vybral práve názov Bakery Boards?
Názov Bakery v podstate vychádza z toho, že jediná dielňa, ktorú si ešte stále všetci nechávame vo svojich bytoch a domoch je kuchyňa. Už nemáme kováčsku, stolársku dielňu a iné… Kuchyňa je posledná dielňa, ktorú máme doma naozaj všetci. Vyrábame si v nej veci pre seba. Preto Bakery – ak je pre niekoho jednoduché si doma niečo uvariť, upiecť, potom by malo byť jednoduché aj vyrobiť si niečo iné. Možno nie na jedenie, ale na cestovanie.
Možno stačí zažiť ten pocit. Keď si vyrobíte vlastnú drevenú lyžicu a zamažete si ruky od olivového oleja, aby vydržala dlhšie a keď z nej jete, máte úplne iný pocit ako s anonymnou lyžicou z obchodu. Pre mňa to bol skvelý zážitok. Navyše, výrobou vlastnými rukami si vytvárame k danej veci vzťah. Je pre nás ťažšie ju vyhodiť, prežije dlhšie, lebo sa o ňu lepšie staráme.
Ako si už spomenul, ty nepredávaš hotové longboardy, ale workshopy, počas ktorých ich zákazníci vyrábajú spolu s tebou. Ako prebieha proces tvorby?
Ako prvé vyberieme tvar dosky, potom ako grafický dizajnér navrhujem dizajn na mieru. Väčšinou sú to darčeky, pre priateľku, priateľa, tak sa snažím, aby to bolo osobné – iniciálky obdarovanej osoby alebo meno, fotka, prípadne niečo, čo budúceho majiteľa dosky charakterizuje. V dielňach Labu šablóny laserujem. A potom nastupuje druhá časť – lepenie. Ja používam lepidlo, ktoré je menej škodlivé pre životné prostredie a neskôr nebráni doske voľne sa rozložiť v prírode. Toto lepidlo schne minimálne 24 hodín, potom sa stretneme znovu a ideme longboard vyrezávať. Začneme s frézou, väčšinou máme šablónu, ktorú ja vyrobím vopred, a nástrojom tvar odkopírujeme. Potom brúsime a zaobľujeme hrany, dočisťujeme, vŕtame diery na ložiská a pripevňujeme kolieska.
Ako vyzerali tvoje prvé longboardy, a kam si sa v tvorbe posunul?
Na začiatku som sa snažil vytvoriť akoby kolekciu, z ktorej by si klienti vybrali. To, že som im ukazoval návrhy, čo všetko sa dá vytvoriť, v nich vyvolalo kreativitu, a dizajn chceli prispôsobiť na mieru pre seba alebo blízkych. Takže dnes počúvam príbehy klientov, tie ma inšpirujú. Zisťujem, čo majú radi, čo ich charakterizuje… Dosky potom navrhujem podľa ich predstáv, no vkusne.
Aké najzaujímavejšie dizajny si navrhoval?
Veľmi úspešný bol dizajn longboardu v tvare ananásu. Pre značku nápojov som vyrábal longboardy s miestom na odloženie fľašky. Často navrhujem dizajny spojené s rodinou – pre jednu Nemku som robil board s fotkou jej rodičov, ktorí zomreli. Pre deti som navrhoval boardy s motívom superhrdinov, alebo na nich klienti chcú mať obľúbeného psa. Ako darček som pripravoval aj longboard s motívom kopca, na ktorý spolu pár vyšiel.
No a môj obľúbený motív je inšpirovaný stoličkou po mojom prapradedovi, ktorá má na operadle vyrezané srdiečko. Na Valentína som urobil dve dosky s vyrezanou polovicou srdca, takže, keď stoja vedľa seba, spoja sa v jedno celé srdce.
Podarilo sa ti presadiť aj v zahraničí. Čo ti pomohlo, sociálne siete?
Začalo to so značkou Wolfcraft a Grape festivalom. S Urban Marketom som sa dohodol, že prídem na Grape a budem viesť workshopy a vyrábať s ľuďmi longboardy. Napísal som e-mail do Wolfcraftu, poslal im video z predchádzajúceho ročníka Grape festivalu, že tam bolo 20 000 ľudí, a navrhol im spoluprácu. Potreboval som 240 ks ich svoriek, ktoré používam pri lepení dosiek. Oni mi ich poslali 24, zmenil som trochu výrobu, ale nakoniec sa všetko podarilo. Chvíľku bolo ticho, a asi po pol roku sa mi ozvali, že budú mať 70. výročie, a či by som neprišiel. Vyrobili sme tam asi šesť dosák, bolo tam veľa ľudí a aj ich odberateľov, ktorí ma oslovovali. Tak som sa prepojil so sieťou predajní Hagebaumarkt, ktorým robím každoročne pred obchodmi malé workshopy. Ľudia môžu účasť na nich vyhrať v súťaži.
Ty sám jazdíš na skateboardoch alebo longboardoch?
Ja som začínal na snowboarde. Jazdil som asi 17 rokov, potom som si kúpil ski alpy. V rovnakom roku som začal chodiť aj na wakelake. Aj vďaka tomu vlastne vzniklo Bakery Boards. Chcel som trénovať, a preto, že lepšie sa trénuje na väčšej doske, chcel som si kúpiť longboard, ale žiaden sa mi nepáčil. Tak som si navrhol vlastný, jednoduchý, čistý. Kamoši mi ale nadávali, že som dizajnér a nemám tam nič originálne. Tak som urobil asi 7 grafík, všetky som si natlačil a založil koncept Bakery.
Extrémny „jazdič“ nie som, viem na tom jazdiť, viem to ľuďom ukázať, viem im poradiť, ako začať, nech sa neboja, a nech si nič nezlomia. Ale som skôr cyklista aktuálne.
Sú na Slovensku vôbec podmienky na jazdenie na longboardoch?
Nie všade, ale sú. V podstate stačí čistý kvalitný asfalt na chodníkoch. A v posledných rokoch sa stavajú aj skateparky. Ja na prevezenie odporúčam Riverpark popri Dunaji. Po prúde rieky dokonca idete jemne dole kopcom. :)
Aké plány máš s výrobou? Chceš začať aj s niečím iným ako sú longboardy?
Boli nejaké pokusy. Robil som s jednými tatérmi také 3D mandaly, nazvali sme to vizuálna meditácia. Chceli sme to vyrábať na steny, aj to malo dobré ohlasy na Instagrame, ale nejako sme to zatiaľ neposunuli nikam. Možno sa tomu ešte budem venovať.
Michal Žák študoval dizajn na Fakulte architektúry STU a automobilový dizajn na VŠVU. Diplomovú prácu robil vo Volkswagene, ale keďže sa mu po škole nepodarilo priamo u automobilky zamestnať, pracoval v produkčnom štúdiu na animovaných videách a neskôr v startupe, ktorý sa venuje 3D modelingu. V súčasnosti pracuje na, ako sám hovorí, jeho vysnívanej pozícii v Pixel Federation ako 3D modelár na projekte Train Station 2. Popri tom sa venuje vlastnému projektu Bakery Boards.
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
