Prečo by každý muž mal mať v šatníku oblek na mieru

Akokoľvek sa ako muži môžeme tváriť, že neriešime, čo majú iní na sebe, dobre padnúci oblek je niečo, čo si človek všimne cez celú miestnosť. Nejde o konkrétne tabuľkové detaily ako rukáv končiaci presne na zápästnej kosti alebo sako končiace medzi hánkami na palci, ale skôr o to, ako sa človek v takomto obleku cíti, a ako pôsobí na svoje okolie.

Mnohým dokáže takýto pocit navodiť konfekčný oblek bez akýchkoľvek úprav, ale rovnako veľká je skupina ľudí, ktorým konfekčné veľkosti jednoducho nesedia. Je to logické, firmy sa snažia zasiahnuť čo najväčšiu cieľovku, čiže sa spriemeruje šírka ramien/pása/bokov a dĺžka rúk, nôh a torza a vyrobí sa niečo, čomu hovoríme “konfekčná veľkosť”. Práve z tohto dôvodu ti RTW (ready to wear – oblečenie, ktoré ťa už čaká v predajni) nemusí stopercentne sedieť. Pre mňa osobne je napríklad návšteva krajčíra pri kúpe nového saka priam nutnosť.

Jednou z možností, ako mať pri obleku plnú kontrolu nad tým, čo mám na sebe, ako mi to sedí a aké to má detaily, je made to measure, alebo šitie na mieru.

Túto možnosť spravidla využívajú dva typy ľudí – niekto, kto chce niečo špeciálne (či už na konkrétnu príležitosť alebo si jednoducho dopriať niečo viac) a potom ľudia, ktorým konfekčné veľkosti nesedia a sú „nútení“ dávať si šiť na mieru. Krásne na tom je, že výsledný produkt spája obe tieto túžby.

Nedávno som mal možnosť si týmto procesom v salóne šitia na mieru v Alain Delon prejsť, takže ho skúsim čo najlepšie zosumarizovať pre všetkých, ktorí ešte stále zvažujú, či si na to trúfnuť.

Predstava začína v tvojej hlave

Šitie obleku na mieru nezačína v obchode, ale v hlave kupujúceho. Jeho krása spočíva v tom, že nepozná kompromis. Manžety, chlopne („klopy“), gombíky, vrecká, všetko si viem vyladiť do posledného detailu. Preto je dobré mať v hlave ako tak utriedené, na čo oblek chcem používať, a to z niekoľkých dôvodov:

Prvým dôvodom je výber látky, z ktorej bude oblek ušitý. Môžeš dostať otázky ako, či “budeš v obleku celý deň”, prípadne “v ktorom ročnom období ho plánuješ nosiť”. Prvá napovie, aké zloženie látky by pre teba bolo najlepšie (malá prímes umelých vlákien pomôže vlne proti krčivosti), druhá zase, akú ťažkú látku by si mal človek vyberať. Čistá vlna s váhou okolo 210 – 270 g/m je ideálna na leto, okolo 300 – 350 g/m je celoročná a čokoľvek ťažšie už je v teplejších mesiacoch skôr na príťaž.

Ja som v tom mojom (280 g/m) absolvoval júlovú svadbu, kedy som ho nedal dole od obedného obradu až do 3 ráno. A možno aj o niečo dlhšie, ale o 3.00 h končia moje spomienky.

Tip: pýtaj sa, či ti k vybratej vzorke nevedia v predajni ukázať hotový oblek z podobnej látky. Vzorky sú relatívne malé a výsledný produkt môže byť mierne tmavší/svetlejší ako tvoje očakávania.

Druhý dôvod, ktorý je podľa mňa ešte dôležitejší ako výber látky, sú detaily.

Chcem klasický oblek alebo dvojradový (britský) štýl? Ak klasický, tak konzervatívne dva gombíky, alebo menej formálny jeden? S vestou alebo bez?

Vrecka vnútorné alebo našité? Rovné alebo pod sklonom? Chlopne širšie alebo užšie? Peak alebo notch?

S týmto ti vie skvele pomôcť katalóg úprav, ktorý som v Alain Delon dostal do rúk a spoločne sme ho prechádzali krok po kroku. Aj keby som ničomu nerozumel, vizualizácie a sprievodný komentár by ma naviedli správnym smerom.

Dobrý nápad je doniesť si fotky konkrétnych oblekov/outfitov, ktoré ti niekde padli do oka a predebatovať, či viete vymyslieť niečo podobné.

Rady, ako sa pripraviť na prvú návštevu krajčíra nájdete aj v tomto článku.

Skúška prvého obleku na mieru je zážitok

Keď už vieš, ako má finálny produkt vyzerať, hodíš na seba „skúšací“ oblek, zapíšete telesné miery a čakajú ťa najdlhšie dva týždne v tvojom živote. Čakanie na telefonát oznamujúci ti, že tvoj oblek je pripravený na skúšku.

Na skúške na seba oblečieš skoro hotový oblek, na ktorom ladíš úpravy a odstraňuješ akékoľvek nedostatky. Mne sa napr. celý čas skúšky niečo nezdalo na tom, ako sa nohavice ohýbali tesne nad topánkou, ale nedokázal som to presne verbalizovať. Nikdy by mi bez pomoci nenapadlo, zúžiť ich o 0,5 cm z vonkajšej strany pod kolenom, čo sa nakoniec preukázalo ako riešenie môjho problému. Jeden z najhmatateľnejších dôvodov, prečo sa zveriť do rúk profesionálov.

Následne sa s oblekom ešte raz rozlúčiš (pre istotu ešte nemá našité gombíky, aby si v ňom náhodou nechcel odísť) a krajčír na ňom zapracuje posledné zmeny. Ak si ako ja, smútok začneš zaháňať tým, že sa zapozeráš do výkladu s kravatami a začneš plánovať, ktorú si k obleku prikúpiš.

Samotné preberanie finálneho obleku bola potom, aspoň pre mňa, malá slávnosť. Ťažko sa to popisuje, keď nechcem vyznievať pateticky z kusu oblečenia, ale aj keď som mal pár konfekčných oblekov upravovaných krajčírom, toto bol prvý kus odevu, ktorý bol naozaj šitý len pre mňa. Ten pocit, ktorý som popisoval v úvode, som zažíval v prvej osobe a bolo ťažké sa neusmievať celú cestu domov.

A už len pre ten pocit sa to oplatí.