Dnes by som sa chcel zamyslieť nad hodnotou vecí. Nečakaj však žiaden filozofický elaborát o márnivosti módy. Tam ani nemierim. Skôr sa pozrieme na to, čo za svoje peniaze dostaneš, keď si kúpiš drahý kus oblečenia.
Už od 90-tych rokov sa v pravidelných intervaloch vracajú trendy veľkých značkových nápisov. Obyčajná mikina ušitá v Ázii alebo vo východnej Európe má zrazu hodnotu niekoľkých stoviek. Samozrejme, všetci chápeme, že táto cena zahŕňa predovšetkým prestíž značky a všetky náklady na obchod, marketing či PR.
Chápem aj to, že ak je človek lóvatý, kúpi si aj dizajnérsky kus. Pokojne taký, čo bude zaujímavý len jednu sezónu. Chvíľu má dobrý pocit, ukáže, že na to má a je za pána. Nechápem však to, ak si obyčajný muž, povedzme niekto ako ja, alebo obyčajná žena kúpi základné kusy oblečenia s minimálnou skutočnou hodnotou za veľké peniaze. A to len kvôli tomu, že je na nich naprintované nejaké logo.
Najviac pritom hejtujem práve spomínané mikiny alebo tričká s nápisom cez pol tela. Vždy, keď niekoho v takomto oblečení vidím, mám pocit, že tam má napísané „práve som minul pol výplaty za tričko”. Podľa mňa to v poriadku nie je. Pokiaľ teda nie si raper a ukazovať „lóve“ nie je súčasťou tvojho biznis plánu.
Móda a štýl sú síce aj o tom, ako sa v nejakom oblečení cítiš alebo ako sa cítiš, keď ťa vnímajú iní. Myslím si však, že obetovať fakt výraznú časť svojho zárobku iba tomuto pocitu, navyše s rizikom, že o pár dní alebo týždňov pominie, je, slušne povedané, nerozumné.
Tým nechcem povedať, že ja sám vôbec nepodlieham fenoménu značiek. Tiež si rád z času na čas kúpim na moje pomery drahú vec od nejakého prestížneho zahraničného brandu.
Snažím sa však vždy zistiť, či má daný kus oblečenia aj nejakú sofistikovanejšiu hodnotu.
Všímam si materiál. Skúmam kvalitu. Snažím sa odhadnúť nadčasovosť. Znamená to, že rozmýšľam, či danú vec budem aspoň pár rokov nosiť, či sa hneď nerozpadne alebo nebude po čase už totálne out. V poslednej dobe si však navyše začínam všímať aj to, kde bolo oblečenie vyrobené.
To sa zjavne netýka len mňa. Tento trend som si všimol aj u väčšiny zorientovaných ľudí. Stále viac influencerov, blogerov či youtuberov propaguje slovenský dizajn. Ten sa zatiaľ väčšinou vyrába naozaj na Slovensku.
Začal som si všímať kde, ale aj z čoho sú vyrobené produkty našich tradičných aj novších slovenských či českých výrobcov.
Preto ma fakt potešilo, keď som u Alaina Delona našiel tento fajnový kašmírový kabát. Nie je to síce cena generickej módy od veľkovýrobcov, nebude vás však stáť ani majland. Navyše, hneď som si aj uvedomil, čo za svoje peniaze dostávam. V prvom rade je to kvalitný materiál. Tam nie je o čom.
Kašmír so svojou jemnou a hebkou štruktúrou je to najlepšie, čo môžeš mať. Úprimne povedané, nečakal by som, že s týmto materiálom príde u nás práve táto značka, za čo jej dávam veľký rešpekt a chválim ju. Proste vedia ako na kabáty.
Tiež som nikdy nič kašmírové nemal, pretože som tento materiál pokladal za úplne inú cenovú kategóriu v porovnaní s klasickou vlnou. Čo aj je, ale nie je to až taký extrém, ako som si myslel.
Najdôležitejšia je pre mňa trvácnosť a nadčasovosť, ktorá spočíva práve v elegantnom klasickom strihu.
Nepočítam, samozrejme, že ho budeš nosiť každý deň, ale keď si ho počas sezóny oblečieš dvakrát za týždeň, bude to tak akurát a vydrží ti niekoľko rokov.
A v neposlednom rade, je ušitý na Slovensku. Takže môžeš mať bez pochýb dobrý pocit, že ho šila nejaká šikovná slovenská krajčírka, ktorá má normálne pracovné podmienky a svoju prácu má načas a adekvátne zaplatenú. V práci si dá sem-tam kávičku a o 16.30 padá domov za rodinou. Nešijú ho násťročné deti niekde v Ázii, ktoré zneužívajú na prakticky otrockú prácu vo všakovakých sweatshopoch, kde im vzhľadom na katastrofálnu hygienu či pofidérnu statiku ide často doslova o život. Svojou honbou za lacnou a netrvácnou módou sme za ne tiež sčasti zodpovední.
Drahšie, ale kvalitné a nadčasové veci najviac vyniknú, keď ich skombinuješ s úplne jednoduchým outfitom.
Najskôr som chcel na fotografiu skombinovať kabát s oblekom, ale potom som si povedal prečo vlastne? Taká klasická vec ako kabát sa dá totiž nosiť aj ležérnejšie a menej usadene. Aj muž, ktorý sa ešte len blíži strednému veku, v ňom môže vyzerať v pohode. Stačia rifle, rolák a bagandže.
Nie je teda dôležité, od ktorého výrobcu kabát je. Ide skôr o to, čo môžeš za cenu jednej jednosezónnej mikiny s vyhajpovaným marketingom dostať. Ak chceš za svoje ťažko zarobené éčka niečo reálne a hmatateľné, vždy rozmýšľaj komplexne.
Sleduj kvalitu, vypracovanie a materiál, proste dobré remeslo a vo vyššom leveli tiež napríklad aj pôvod a podmienky, za akých sa oblečenie vyrába.
Dnes som skrátka chcel, aby si sa zamyslel nad skutočnou hodnotu vecí, ktoré si kupuješ. Tá totiž nespočíva len v značke, ale mala by vychádzať najmä z kvality a poctivého remeselného spracovania. Borci z Alain Delon, ale aj ďalších menších či väčších domácich značiek to pochopili už dávno a za to chapeau dolu.
Štýlový deň!
Rustman
Text a foto: Adam Rustman: The Overdressed Photographer
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
