Terézia Feňovčíková je už na slovenskej módnej scéne známa svojou tvorbou pánskej módy, no jej modely si často kupujú aj ženy. V roku 2021 vyhrala našu súťaž pre dizajnérov a spolutvorila kolekciu Jar/leto 2022, na ktorej pracovala súbežne s tvorbou vlastnej kolekcie f5 Prodigious. Mohla si tak porovnať prácu na konfekčnej móde a tvorbu dizajnérskej kolekcie. Ako tvorí, čo ju inšpiruje, ako kóduje názvy svojich kolekcií a modelov, a čo zo stáže u nás hneď zužitkovala vo svojej kolekcii sa dozviete v rozhovore.

Kedy si zistila, že móda je cesta, ktorou sa chceš vo svojom živote vydať? Bavila ťa už od malička?

Pre bábiky som síce nešila, ale už ako malá som si kreslila módne denníčky, postavičky s celým outfitom, doplnkami, účesom… Keď som sa rozhodovala pre strednú školu, chcela som ísť cestou toho, čo ma baví. Začala som sa pripravovať na odevný dizajn, modelárstvo a návrhárstvo. Chcela som sa venovať niečomu kreatívnemu, umeleckému, ale v uchopiteľnom ráze.

V odbornom vzdelávaní si pokračovala na VŠVU. Splnilo toto štúdium odevného dizajnu tvoje očakávania?

Presun zo strednej na vysokú nebol až taký jednoduchý. Na VŠVU som sa dostala až na tretí pokus, medzitým som chodila na Univerzitu Komenského, konkrétne na odbor výtvarná výchova. Keď sa na to pozerám spätne, bolo správne, že to prijatie nebolo automatické. V určitých veciach som potrebovala viac dospieť, mne osobne to prospelo a určite to prospelo aj môjmu následnému štúdiu na VŠVU. Mala som to šťastie, že počas štúdia som sa stretla s naozaj kvalifikovanými odborníkmi. Ja som ten typ, ktorý chce štúdium naozaj využiť najviac, ako sa dá. Navštevovať všetky prednášky, využiť ich potenciál. Doteraz z nich čerpám. To, ako nás učili kreatívne rozmýšľať je vlastne gro toho, ako rozmýšľam ja teraz pri svojej tvorbe. Ako každá škola, ani táto nebola dokonalá, ale ja som toho názoru, že ak ti niečo v škole chýba, musíš si to nájsť niekde inde.

Kedy si založila svoju značku Freier? Ako vznikla?

Po škole, diplomovej kolekcii, som si dala takú kratšiu pauzu, prišli nejaké spolupráce v móde, ktorým som sa chcela venovať, ale keďže nedopadli podľa mojich predstáv a túžob, rozhodla som sa vrátiť k môjmu prvému nápadu – vlastnej značke. Keďže som už mala vybudovaný nejaký začiatok môjho rukopisu, rozhodla som sa venovať tomu naplno. Zhruba teda rok po škole som zakladala značku freier. Predchádzalo tomu ale aj obdobie strategické, ktoré trvalo niekoľko mesiacov – pre koho je značka určená, čo za ňou stojí, z čoho vychádza, čo chcem prinášať.

Na Instagrame ťa nájdeme ako freier.o210 – čo to symbolizuje?

Vybrať názov pre moju značku bol pre mňa asi najzložitejší z celého toho strategického premýšľania. Zvolila som si cestu pánskej módy, resp. s náznakom pánskej módy, nedávalo mi zmysel pomenovať značku podľa vlastného mena. Musela som teda nájsť vhodnú alternatívu. Prechádzala som si rôzne slová, z čoho by to mohlo vychádzať, až som došla k slovu „frajer“ a jeho etymologickému pôvodu. Vychádza z nemčiny, takže som tomu ponechala ten nemecký základ – freier, s tým, že sa číta „frajer“. Skratku o210 používam na sociálnych sieťach a odkazuje na to, o čom tá značka je – o odevoch. Je to v podstate zakódované slovné spojenie. Desať, po anglicky ten, a keď zameníme číslo 2 do písanej podoby, ale prehodíme písmenka z dve na „dev“ a pridáme „o“, vznikne nám „ten odev“. Trochu komplikované, ale pre mňa to má význam, no nie je nutné ho tam hľadať.

Navrhuješ pánske oblečenie, ktorého je v tvorbe dizajnérov oveľa menej ako dámskeho. Prečo si sa vybrala touto cestou?

Počas štúdia, ako som si vytvárala svoj rukopis, prichádzala som na to, že istým spôsobom stále vychádzam z pánskeho šatníka, že je mi omnoho bližší. Predtým som tvorila najmä a výhradne dámske veci, lebo som to skúšala na sebe, celý proces bol jednoduchší, ale zistila som, že moja dámska tvorba nie je asi úplne vhodná pre slovenskú ženu. Tým, že pánska móda mi pomohla toto uvoľniť, zistila som, že je to správna cesta, uvoľniť sa v pánskom šatníku tak, ako ho vnímam ja. Už aj spomínaná diplomová kolekcia bola pánska.

Pri tvorbe sa inšpiruješ najmä kinematografiou, filmami. Prečo sú pre teba také fascinujúce?

Ako som spomínala, tak tá osobná fascinácia je pre mňa prvoradá a posúva ma. Keď si nastavím koncept kolekcie, istým spôsobom je ťaživý, zložitý, a keď ho chcem v jednoduchosti prerozprávať, tak hľadám súvislosť vo filmoch. Je potom omnoho jednoduchšie pochopiť to cez niečo, čo už človek pozná, čo mu môže byť blízke, ale nemusí. Inšpirujem sa najmä filmami z hororových a sci-fi žánrov, mojich obľúbených.

Ako vyzerá tvoj tvorivý proces? Potrebuješ ticho alebo si naopak zapneš napríklad soundtrack z filmu, ktorý ťa inšpiroval?

Ten film je vždy na začiatku, keď sa nápad rodí, keď si akoby spisujem, o čom koncept bude, ako má súvisieť s filmom. Potom nastupuje hudba, ktorá nesúvisí úplne s filmom, ale skôr s atmosférou, ktorú chcem prostredníctvom kolekcie preniesť na ľudí. Napríklad pri najnovšej kolekcii bol mojou inšpiráciou Frankenstein, ale tá hudba nebola o Frankensteinovi, ale 90. roky a grunge. Samozrejme, stáva sa mi aj to, že potrebujem úplné ticho, najmä keď sa musím sústrediť, keď je vyhotovenie technicky náročnejšie, a musím nad tým viac rozmýšľať, čo s čím a ako.

Máš na konte niekoľko ocenení, a vyhrala si aj našu súťaž pre dizajnérov, ktorej hlavnou cenou bola stáž u nášho dizajnéra. Ako sa ti u nás pracuje? Čo ti stáž dáva?

V prvom rade je to úplne iný pohľad na to, ako tvoriť. Ten kreatívny proces vnímam inak, som zvyknutá všetko si robiť sama, istým spôsobom aj tak trochu na kolene. Toto je ukážka toho, ako sa k tomu pristupuje vo väčšom, ako to zglobalizovať, ako to postaviť na väčšej výrobe, ako to premyslieť tak, aby sa všetky termíny stíhali, aký je celkový proces. Toto je pre mňa jednoznačne veľké plus. Ak by som niekedy chcela svoju značku posunúť týmto smerom, stáž u vás mi ukazuje, ako na to. Zároveň, okrem milého kolektívu ľudí, som mala možnosť vyskúšať si každé oddelenie, tak tu získavam nespočetné množstvo informácií, ktoré viem hneď zužitkovať, toto je na tej stáži to najpodstatnejšie.

Ako by si porovnala prácu pre značku, ktorá tvorí konfekčnú módu s tvojou tvorbou pod značkou freier?

Moja tvorba je založená istým spôsobom na nejakej spontánnosti. V prvom rade je to tvorba kolekcie, následne je tu záujem od konkrétnych zákazníkov, často sú tí zákazníci verní, ktorí sa ku mne vracajú, a im vlastne ten model prispôsobím na mieru. Zákazník necháva celkovú kreativitu (aj v prípade nejakej úpravy) úplne na mne. Pri konfekcii musíme brať všetky štandardy a ponímať ich v globále, celoslovensky. Zároveň sa značka musí zamýšľať nad tým, kto jej jej zákazník, aké sú tu parametre… Nejaká komplexnosť, ktorú ja tým, že pracujem s konkrétnym zákazníkom vypúšťam. Toto je ten základný rozdiel. Ja som nad tým doteraz nerozmýšľala, ale stáž v Alain Delon ma donútila rozmýšľať nad mojou prácou komplexnejšie. Pomáha mi to aj v mojej ďalšej tvorbe, lebo som nikdy nerozmýšľala nad tým, že ak vyberiem tento vzor – pre akého muža bude vhodný, v akých veľkostiach ho budem šiť, a prečo. Sú to také nuansy rôznych technických detailov, ktoré som ja nemala šancu riešiť vo svojej tvorbe, a to je ten základný rozdiel, ktorý je pre mňa veľkým prínosom.

Mnoho dizajnérov má práve problém s touto „praktickou stránkou“ navrhovania. Sú umelci, ktorí majú radi tú kreatívu, ale praktické veci ich nebavia. Ako je to u teba?

Mám rada kreatívu, tvorím, experimentujem, skúšam rôzne techniky, ale zároveň potrebujem obdobia, kedy vypínam a teším sa aj z „mechanických“ činností, šijem, a nepotrebujem rozmýšľať, vypínam. Nie je to o tom, že som kreatívny človek, ktorého praktické veci obťažujú. Ja si v nich viem nájsť tú kreativitu a bavia ma. Taký balans. Je pravda, že aktuálne sa pracuje najmä s číslami, ale je to o tom, ako si to človek vie nastaviť. Keď ty vieš, že pre takéhoto muža nemôžeš zvoliť ten a ten produkt v takom a takom vzore, v takom strihu, tak už to vieš uchopiť kreatívne a rozplánovať si cez tie odevné súčiastky, ako na to.

Zároveň s prácou u nás na kolekcii Jar/leto 2022 si pracovala na svojej kolekcii Prodigious odprezentovanej počas jesenného Fashion Live. Už si spomenula, že kolekcia je inšpirovaná Frankensteinom. Povieš nám o nej niečo viac?

Celý nápad s kolekciou som mala už pred rokom, no situácia s koronavírusom ma zabrzdila, tak som proces na chvíľu odložila a vrátila sa k tvorbe až tento rok. Preto to tak vyšlo, že som súbežne pracovala na svojej tvorbe aj kolekcii v Alain Delon. Ten koncept kolekcie je o tom, ako jednoducho sa v dnešnej dobe ľudia odsudzujú, hlavne teda na sociálnych sieťach, a prečo tento problém, až stereotyp vzniká. Ja som tento koncept nastavila na moju osobnú fascináciu a inšpiráciu filmom, vrátila som sa k príbehu o Frankensteinovi a jeho monštru. Monštrom sa stal preto, že ho ním urobili ľudia, tu je tá sila odsúdenia, alebo čo sa deje, keď nastáva v komunikácii nejaká chyba. Celý koncept som preniesla aj do strihov, nálady, farebnosti atď. Vzniklo z toho 18 modelov, resp. outfitov, ktoré boli prezentované na Fashion Live tak, že aj celkový styling dopĺňal emóciu tej nálady, akú som ju videla. Aj prezentácia samotnej prehliadky bola patričná. Bola som spokojná, aj reakcie boli pozitívne.

Máš nápady na ďalšiu kolekciu?

Je to ešte veľmi čerstvé, ale nejaké nápady na to, ako by som chcela realizovať ďalšiu kolekciu už sú. Musím tomu ale ešte nájsť hlavu a pätu. Keď si už nastavím nejaký koncept, čerpám z neho potom celý rok. Aj keď robím také tie sezónne tričká alebo šortky, košele, čerpám z konceptu aktuálnej kolekcie. A to isté ma teraz čaká, preto si ten koncept musím premyslieť.

Foto: Martin Mondok, Martin Tomečko, Tomáš Gál, Jarka Črepová

Páčil sa Vám článok?
Zdieľajte ho so svojimi známymi: