Pred pár dňami sme prišli o legendu, ktorá siahala ďaleko za hranice strieborného plátna. Osobnosť, ktorá bola svojím prístupom k životu inšpiráciou pre milióny. Žiť na plný plyn každý deň, nepodriadiť sa konvenciám a ísť si za svojím cieľom, aj napriek tomu, že iní nad vami dvíhajú obočie.
Alain Delon nám nedal len filmy, ktoré radi pozeráme, z ktorých radi citujeme.
Odovzdal každému z nás kúsok svojej osobnosti. Napokon, kto z nás nechcel aspoň raz vyzerať ako Delon, hovoriť ako Delon, byť cool ako Delon? Za to sa tejto legende klaniame, ďakujeme a oslavujeme jeho život spomínaním na to, aký bol.
Skutočne málo mužov dokázalo pôsobiť tak dokonale ako Alain Delon. Jeho kariéra začala prekvitať počiatkom šesťdesiatych rokov po tom, ako slávne ukázal svoj chrbát Hollywoodu. Delon sa odmietol podrobiť americkej konformite a najmä povinnosti naučiť sa anglicky, a preto svoje miesto musel hľadať v kinematografii z Francúzska. Nebolo by to však po prvýkrát, čo Delon stál tvárou v tvár rebélii. Vyhadzov zo školy či takmer ročný pobyt vo vojenskom väzení sa odzrkadlili na jeho prístupe k životu viac než čokoľvek iné.
Alain Delon však nepatril medzi hercov, ktorí by si zaslúžili titul ikony štýlu len pre svoje outfity vo filmových rolách. Aj keď postavy Toma Ripleyho (Plein Soleil) či Jefa Costella (Le Samourai) sú samy o sebe ikonické, je to práve Delonova osobnosť, ktorá jeho štýlu dodávala to „je ne sais quoi“. Z jeho prejavu vždy vyžarovala nonšalancia, mali ste z neho pocit, že mu je vlastne úplne jedno, čo má na sebe. Presný opak jeho upravených francúzskych krajanov, bolo v tom skôr niečo také… talianske.
Na prvý pohľad bol štýl definovaný veľmi jasne. Delon nikdy nepotreboval byť extravagantne oblečený, pozornosť na seba strhával svojou osobnosťou, nie oblečením. Práve v jednoduchosti je krása, ktorou sa dosiahne veľmi veľa, pravidlo, ktoré je dnes v móde často zabúdané. Modré a šedé obleky s bielou košeľou, kravata len výnimočne a ak aj, tak len v jednofarebnom hodvábe tmavej farby. Jediným verným doplnkom bola cigareta kývajúca sa z kútika pier.
Vo voľnom čase Delon vždy preferoval rovnako jednoduchý štýl. Opäť hlavnú úlohu zohráva biela košeľa, rozopnutá o ten jeden gombík naviac, doplnená o pletený sveter. Nepotreboval strhávať pozornosť výstrednosťou, pozornosť vyžarovala jeho osobnosť sama.
Delon nám po celý svoj život dával všetkým lekciu v tom, že príliš sa snažiť zapôsobiť je nepotrebné. Na tom, čo nosil a robil nebolo na prvý pohľad nič špeciálne, a aj napriek tomu stelesňuje to, čo všetci v osobnosti hľadáme. A presne o tom je Alain Delon.
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
