Sú aktivity, ktoré majú magickú schopnosť zintenzívniť a prakticky zhmotniť celý rad pozitívnych pocitov a zhôd okolností, ktoré zvykneme súborne nazývať sloboda. Kto sa niekedy kĺzal na akomkoľvek type „dosky“ po vodnej hladine, vie presne, o čom je reč. Kto to ešte neskúsil, má od nás ďalší tip na položku do „bucket listu“. Za surfovaním na prirodzených vlnách je treba cestovať, ale zajazdiť si na vode na wakeboarde, wakesurfe či wakeskate môžete však v pohode aj v rámci republiky.
Slovenskou „mekkou“ všetkých nadšencov brázdenia a čerenia vodnej hladiny kusom plávajúceho plastu potiahnutého sklolaminátom najrôznejších tvarov a veľkostí je určite areál Wakelake na bratislavských Zlatých pieskoch. Čo sa vybavenia a zázemia týka, prekoná aj wakeové centrá v širšom stredoeurópskom regióne.
Nie je na Slovensku úplne prvým vodným areálom s vlekom, ale je rozhodne najlepším. Postupne sa mu od jeho vzniku po viacerých vlastníckych zmenách podarilo okolo seba sústrediť profesionálnu komunitu, čo vyústilo do založenia Bratislava Wake Club. Ten dnes združuje, podporuje a vytvára tréningové podmienky pre väčšinu pretekárok a pretekárov, ktorí za Slovensko zbierajú medzinárodné úspechy.
Ale urobme si najprv exkurz do histórie wakeboardingu vo svete aj na Slovensku.
Z lyží dosky
Wakeboarding vznikol niekedy koncom 70-tych rokov a pôvodne sa volal „skurfing“. Hovoríme o dobe, kedy tiež na vode – len v inom skupenstve – vznikal aj skiboarding, čiže dnešný snowboarding. Vzhľadom na to, že všetky miesta s najdlhšou tradíciou wakeovania si symbolicky „claimujú“ pôvod aj mytológiu, povedzme, že tento šport a jeho variácie vznikli v pacifickej oblasti niekde na osi Austrália, Nový Zéland a Spojené štáty.
Podobne ako pri snowboardingu, pôvod sa odvodzuje od lyží. V tomto prípade vodných. Z dvoch lyží vznikla jedna tzv. monolyža ešte s viazaním umiestneným v smere jazdy. Odtiaľ bol už len krok nadviazať na štýl jazdy a použiť technické prvky zo skejtovania či windsurfingu a otočiť jazdca či jazdkyňu bokom k vodnej ploche.
Dôležité je povedať, že wakeovanie sa, podobne ako vodné lyže, na začiatku spájalo najmä s ťahaním za člnom či vodným skútrom. Tento typ jazdenia je stále dominantný na druhej strane Atlantiku, kým v starej dobrej Európe, ale aj v Ázii, sa rozvinuli najmä wake areály s vlekmi najprv na prirodzených a dnes čoraz častejšie skôr na umelých vodných plochách.
A čo naše rieky a jazerá
Nadšenci vodných lyží boli aj pri počiatkoch wakeboardingu u nás. Najstarší vlek na Slovensku je v Košiciach na Jazere, dnes areál Trixen. Je to aj domovská „štácia“ slovenskej wake legendy a niekoľkonásobného majstra sveta a reprezentanta Miroslava Hríbika či mladého úspešného wakeskatera Júliusa „Ďusiho“ Langa.
Prvé vleky boli pôvodne určené na klasické a slalomové vodné lyžovanie. To sa dá dodnes spoznať podľa dlhých rovných úsekov. Často boli koncipované len ako priama spojnica medzi 2 bodmi, tzv. systém 2-0 ako Wakepark v Banskej Bystrici na plážovom kúpalisku.
Dnešné vleky aj s prekážkami alebo „obstacles“ a odrazovými mostíkmi sú členitejšie. Zväčša majú tvar mnohouholníka s viacerými pylónmi a otočkami. Plnohodnotný wake vlek je na Slovensku okrem Bratislavy a Košíc ešte v Piešťanoch v Ratnovskej zátoke na Váhu – areál Wake Soul. Ten má u nás najvyšší vlek, čo umožňuje ešte vyššie skoky a „air“ triky.
Najlepšie wakeové komplexy na svete sa dnes stavajú ako zhruba do metra aj niečo plytké umelé jazerá s ostrovom v strede. Ten slúži primárne ako vlnolam, ale môže na ňom byť aj štartovacia rampa pre niektorý z vlekov. Navyše sú takéto vodné plochy zámerne položené nižšie a majú vysoké brehy, ktoré zase slúžia ako účinné vetrolamy.
„Šangri-La“ všetkých wake stredísk sveta je s veľkou pravdepodobnosťou Camarines Sur Watersport Complex, v komunite známy krátko ako CWC, v Naga City na Filipínach. Je to osobný top „pick“ aj zo zoznamu našej najúspešnejšej wakeskaterky – viacnásobnej majsterky sveta a členky Red Bull tímu Zuzky Vráblovej, ktorú môžete bežne stretnúť aj na bratislavskom Wakelake na Zlatých pieskoch, kam chodí trénovať.
Apropo, čas si urobiť terminologický poriadok aj vo wakeovacom „hardvéri“.
Wake: board, surf, skate
Wakeovacie dosky môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a tvrdostí podľa skúsenosti jazdca, jazdkyne či typu jazdy. V zásade sú však vo wake športe tri hlavné kategórie dosiek. Wakeboard má pevné viazanie, do ktorého sa stačí len nazuť. Wakesurf je v zásade obdoba klasického surfu bez viazania. Je určený primárne na jazdu na vlne za člnom, ale ľudí na surfe vidieť jazdiť občas aj na vlekoch.
Platí, že širšie dosky majú väčší výtlak a pri štarte sa, najmä začiatočníkom, menej ponárajú. „Grindové“ dosky sú vyslovene určené na prekážky. Majú spevnenú konštrukciu, efektívnejší zvod vody pre lepšie hranenie či do tela dosky zapracované plaváky, tzv. „fins“.
Wakeskate je menšia doska, ktorá už podľa názvu vychádza zo skateboardu s priľnavým gripom, na ktorej sa jazdí naboso či v topánkach. Tí „vyskillovanejší“ dosku počas jazdy „flipujú“ v rôznych trikových variáciách, ktorých názvy a žargón – ako aj pri wakeboardingu či iných „boardovacích” športoch – vydajú na samostatný slovník. Za člnom či vlekom sa dá však alternatívne ťahať aj kľačiačky na tzv. kneeboarde, ale aj poležiačky na bodyboarde.
Wakeskatingu sa venuje aj jeden z dvoch majiteľov bratislavského Wakelake Samuel Pokorný. Ten sa k wakeovaniu dostal cez snowboarding. Spolu s kamarátom Richardom Kolozsim chodili pravidelne wakeovať na Zlaté Piesky. Keď sa vyskytla príležitosť, areál napokon spolu aj kúpili.
Samo, ako správny adrenalínový „freak“, sa dnes okrem skydivingu s Rišom venuje na Wakelake intenzívne aj flyboardingu, ktorý tu začali prevádzkovať ako prví na Slovensku. Ide o board poháňaný vodnými tryskami napojený na vodný skúter, na ktorom sa dá prakticky „lietať“ nad vodou. Kto má čo i len trochu zmyslu pre rovnováhu, zvládne aj túto disciplínu pomerne intuitívne.
Podobné je to však aj so samotným wakeboardingom.
Zajazdiť si zvládne takmer každý
Navyše na bratislavskom Wakelake platí pravidlo, že kým sa človeku nepodarí zajazdiť na vleku celý okruh, za jazdu neplatí. Je to férový spôsob, ako ku športu dostať nových ľudí a zároveň dať dostatočný priestor tým, ktorí sa chcú naučiť wakeovať.
Následnú začiatočnícku „svalovicu“ však treba čakať na miestach, kde ste ani netušili, že svaly vôbec máte. Na wakeboarde jazdia bežne aj deti už v rannom školskom veku. Kto nemá výbavu, požičia si všetko potrebné na mieste.
„V budúcnosti chceme vlek otočiť a vedľa neho dobudovať ešte jeden, ktorý bude ťahať opačným smerom. Štartovať sa bude z móla z vody. Jeden vlek bude pre rekreačných návštevníkov a druhý bude vyhradený pre skúsených a profi jazdcov.“
Samuel Pokorný, spolumajiteľ Wakelake Zlaté Piesky
Štartovacia rampa funguje podobne ako lyžiarsky vlek, kde sa kotva uchytí lana a potiahne vás, až keď ste pripravený na štart. Vlekár aj ľudia z komunity vám radi a ochotne vysvetlia základné princípy. Poradia, ako držať kotvu s lanom pri štarte, či ako ju k sebe pritiahnuť, keď si to vlek „šinie“ s vami do zatáčky. Tí, čo majú už odjazdené alebo sa ľúbia, môžu jazdiť na dvoch kotvách aj paralelne popri sebe v páre.
Popri začiatočníkoch tu jazdia a trénujú aj skúsení a profi wakeri či wakerky, ktorí a ktoré do profi súťaží často nastupujú už vo veku 15 či 16 rokov. Vylepšovať svoje jazdecké schopnosti sem prichádzajú aj kitesurferi, ktorých hlavná regionálna báza je však v Hamuliakove.
Areál už dlhšie plánuje aj výstavbu druhého reverzného vleku. Potrebné povolenia už sú vybavené. Pravidelne pribúdajú aj nové prekážky.
Celkovo Wakelake už dlho nie je len športovým centrom pre pár nadšencov netradičných vodných športov, ale skôr lifestyleovým areálom. Rozšírilo sa mólo, lounge priestor a túto sezónu pribudla aj nová zóna s barom, terasou a eco-friendly bezplastová reštauráciou zameraná na ľahšiu a zdravšiu stravu.
Onedlho pribudne aj nová appka, cez ktorú sa bude dať objednať a zaplatiť jedlo či drinky odkiaľkoľvek z rozsiahleho areálu s notifikáciou, keď bude všetko hotové a pripravené. Príjemnou raritou je aj pontónový stage, ktorý pláva na vode. Ten býva stredobodom diania pri pravidelných večerných eventoch, na ktorých bežne hrávajú známe DJ-ské mená zo selekcie Top100DJs.
K wakeovej subkultúre patrí aj svojský štýl obliekania, typické wakeové brandy a špecifický, zľahka a pozitívne punkový look.
Doma na Golden Sands
Stredisko pravidelne hosťuje aj medzinárodné súťaže oficiálne zastrešené Medzinárodnou federáciou vodného lyžovania a wakeboardingu – IWWF. Príkladom je medzinárodná súťaž Golden Trophy patriaca do série CWWC Tour hodnotená 600 bodmi do svetového rankingu. Súťaž má aj juniorskú verziu Mini Golden Trophy. V komunite pribúda aj slovenských rozhodcov s medzinárodnou licenciou IWWF.
„Naše vlastné preteky licencované medzinárodnou federáciou mávajú výbornú návštevnosť na úrovni majstrovstiev sveta. Našou prioritou je pretekárom, ale aj všetkým návštevníkom poskytnúť špičkový servis, výborné zázemie a príjemné zážitky.“
Samuel Pokorný, spolumajiteľ Wakelake Zlaté Piesky
Vrcholom sezóny je však vlastná séria Golden Wake Tour, ktorá sa z pôvodných majstrovstiev Slovenska postupne prepracovala až na najprestížnejšie regionálne medzinárodné preteky hodnotené 1800 bodmi do svetového rankingu. Zúčastňujú sa na nich pravidelne jazdkyne a jazdci zo svetovej špičky.
Preteky majú zastávky v štyroch krajinách – v českom Těrlicku a Brne, maďarskom Győri a poľskom Margonine, pričom finále je vždy na záver letnej sezóny v Bratislave. Tento rok – 15. až 16. septembra v kategóriách „open men“, „open women“, „juniors“ a „masters“.
Na jednej z takýchto súťaží sa zúčastnil aj špičkový nemecký wakeboarder, dnes už legenda tohto športu Bernard Hinterberger, podľa ktorého je pomenovaný aj jeden z trikov.
Dlhá sezóna a fist bump
Berúc do úvahy, že medzi krajiny so silnými wakeovými komunitami patrí okrem USA či Izraela z Európy najmä Belgicko či Holandsko, čo nie sú krajiny s najteplejšou klímou, natíska sa otázka, aká dlhá je vlastne wakeová sezóna. V podstate platí, že kým nezamrzne jazero, jazdiť v neopréne nie je problém takmer celoročne. Na Wakelake nie je výnimkou ani sezóna do decembra či dokonca vianočná prevádzka pre tých skalných.
Ak sa však chcete nadýchať atmosféry tohto športu s olympijskou ambíciou, kde sa všetci z komunity zdravia sympatickým a priateľským buchnutím päste o päsť, resp. si rovno vyskúšať zajazdiť na wakeboarde, ideálny čas je predsa len v lete. Máloktoré miesto pri vode dýcha „prímorskou“ atmosférou v čase medzi Pohodou a Grapeom tak príjemne ako práve Wakelake na bratislavských Zlatých Pieskoch.
Dobre to vystihol chlapec, ktorý – keď sme diskutovali so spolumajiteľom Samom Pokorným na móle – pribehol k svojmu otcovi a hľadiac smerom na vodu, kde sa jazdci pred naším fotografom v sprievode dronov loviacich najlepšie budúce super slow motion zábery predháňali, kto urobí lepší trik, oznámil: „Tato, idem sa pozrieť na more, dobre?
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
