Necelých 20 km od Bratislavy, takmer na hranici Slovenska, Rakúska a Maďarska pláva na Dunaji „loď“ plná umenia. Vlna, ktorá ju obmýva jej s gráciou sekunduje. Vďaka jej jedinečnej polohe ju ročne navštívi viac ako 60 000 domácich a zahraničných obdivovateľov výtvarného umenia. Danubiana Meulensteen Art Museum tento rok oslávi svoje 20. narodeniny a výstava, ktorú pri tejto príležitosti pripravuje, bude určite stáť za to!
Príbeh smerujúci k vzniku Danubiany sa začal písať pred mnohými rokmi, keď sa jej zakladateľ Vincent Polakovič ako sedemročný po prvý raz stretol s dielom Vincenta Van Gogha „Havrany nad obilným poľom“. „Začal som sa zaujímať o jeho dielo, postimpresionizmus, o výtvarné umenie a všetko, čo s ním súviselo. Keď v roku 1989 prišla Nežná revolúcia a možnosť robiť to, čo človeka baví, rozhodol som sa podniknúť cestu po stopách van Gogha. Prešiel som všetky miesta, na ktorých tento slávny holandský maliar žil, a neskôr som v Poprade postavil a otvoril prvú súkromnú galériu na Slovensku, ktorá dostala meno Žltý dom Vincenta van Gogha,“ hovorí riaditeľ Danubiana Meulensteen Art Museum, Vincent Polakovič.
Pôvodne právnik pracujúci na Okresnej prokuratúre v pozícii vyšetrovateľa sa Vincent Polakovič s vášňou sebe vlastnou pustil do galeristickej práce, aby sa po roku od otvorenia galérie dostal až na pokraj bankrotu. Vďaka šťastným náhodám sa koncom roka 1994 stretol s holandským zberateľom a podporovateľom umenia Gerardom Meulensteenom, ktorý mu pomohol vyrovnať dlhy, ako aj splniť túžbu po niečom oveľa väčšom ako bol Žltý dom. „Mal som energie na rozdávanie a chcel som postaviť múzeum moderného umenia. Také, akým bola pre mňa múzeum Louisiana v Dánsku, ktoré som navštívil. Preto som sa na jar v roku 1999 vybral z Popradu do Bratislavy s cieľom nájsť miesto, kde toto moje vysnívané múzeum postavím. Šiel som peši popri Dunaji od Devína až do Čunova. Keď som uvidel majestátnosť vodného diela a tento polostrov, na ktorom dnes múzeum stojí, vedel som, že ak má moja vysnívaná Danubiana na Slovensku raz niekde stáť, tak to nemôže byť nikde inde ako práve tu. To miesto bolo pre mňa doslova ako magické zjavenie.“
Loď s vlnkou
S finančnou podporou Gerarda Meulensteena vyrástlo na polostrove pri Čunove v roku 2000 múzeum v tvare lode – rímskej galéry, jeho architektom bol Ing. Peter Žalman. Postupný záujem širokej verejnosti však očakával od múzea nielen výmenné výstavy, ktoré sa v ňom v pravidelných štvrťročných cykloch obmieňali, ale aj predstavenie stálej zbierky. Tak sa zakladatelia múzea rozhodli pre jeho dobudovanie. „Oslovili sme študentov z Technickej univerzity v Eindhovene a študentov architektúry v Bratislave, aby načrtli víziu, ako by sa náš polostrov dal dotvoriť. Za tým účelom sme pripravili dvojdňový workshop. Víťazným návrhom sa stala nakoniec idea Ing. Jána Kukuľu, ktorý načrtol vedľa múzea Danubiana nízku prístavbu v tvare vlny, ktorá akoby obmývala pôvodnú budovu, pričom tá by v budúcnosti nič nestratila na svojej dominancii. To sa nám veľmi páčilo,“ opisuje Vincent Polakovič.
Keď sa zakladateľ Gerard Meulensteen neskôr rozhodol svoje múzeum venovať Slovensku, spoločne s Ministerstvom kultúry SR vytvorili neziskovú organizáciu, ktorej úlohou bolo nielen pokračovať v organizovaní výstav v tomto výnimočnom priestore, ale hlavne úspešne zrealizovať spomínanú dostavbu múzea, na ktorú zakladatelia dostali finančné prostriedky od Vlády SR. Celé dielo bolo dokončené a odovzdané verejnosti v septembri 2014, pričom v tom istom roku udelila medzinárodná porota tejto dostavbe cenu „Stavba roka 2014“ v Slovenskej republike.
Danubiana sa postupne stala novým symbolom modernej Bratislavy, o čom svedčí nielen jej všeobecná popularita u verejnosti, ale aj skutočnosť, že v roku 2016 získala cenu Júliusa Satinského „Bratislavská čučoriedka“.
Za tých 20 rokov, čo existujeme sme v Danubiane uskutočnili viac ako 150 výstav, predstavili vyše 1000 umelcov zo 43 krajín sveta.
Výstavy, ktoré som za posledných tridsať rokov ako galerista pripravil, a to nielen v domácich, ale aj v zahraničných galériách a múzeách, navštívilo už viac ako milión návštevníkov. Vydal som niekoľko desiatok katalógov a kníh o výtvarných umelcoch, ktorých diela som postupne predstavil širokej verejnosti.
Umelecká elita
Danubiana má predovšetkým vzbudiť v návštevníkovi záujem o umenie a spopularizovať ho. „Niektorí kritici Danubiany hovoria, že predstavujeme stredný prúd. Samozrejme! Veď to je to, čo je naším poslaním. My nechceme robiť alternatívne výstavy pre „troch ľudí”. Takéto projekty si môže dovoliť a predstavovať možno malá galéria v centre Bratislavy. Ak chceme, aby k nám autom, autobusom, prípadne loďou pricestovali návštevníci, musíme im ponúknuť niečo, čo ich nadchne a presvedčí o tom, aby k nám zavítali aj nabudúce. Experimenty si jednoducho dovoliť nemôžeme. Umelcov, ktorých vystavíme, si vyberáme predovšetkým podľa ich kvality, ale aj štýlu, ktorým sa ako múzeum verejnosti predstavujeme. My sme múzeum moderného umenia a nie Centrum súčasného umenia, prípadne Kunsthalle.
Každoročne dostávame množstvo ponúk zo Slovenska a zo zahraničia, od výtvarníkov, kurátorov, prípadne od partnerských múzeí a galérií, a je potom na vedení múzea a správnej rade, aby sme našim návštevníkom pripravili takú dramaturgiu výstav, ktoré zaručia nielen vysoký estetický zážitok pre verejnosť, ale aj návštevnosť, ktorá následne z ekonomickej stránky zaručí samotnú existenciu múzea.
Netvárim sa, že som expert na umenie, ale nejaké to výtvarné cítenie nepochybne po tých rokoch, čo sa venujem umeniu musím mať. Pre mňa vždy bolo a je prvoradé predovšetkým to, aby výnimoční slovenskí umelci na začiatku 21. storočia mali u nás možnosť vystavovať svoje diela v reprezentatívnych priestoroch a hlavne v medzinárodnej konkurencii. Bol by som rád, ak by návštevníci od nás odchádzali nielen spokojní, ale aj nadšení tým, akou kultúrnou krajinou Slovensko je. A to po vzhliadnutí Danubiany každý konštatuje,“ hovorí Vincent Polakovič. „Umeniu sa venujem už 30 rokov. Pozorujem, ako tvoria umelci nielen v zahraničí, ale aj to, aká jedinečná koncentrácia výnimočných umelcov je aktuálne na Slovensku. V mnohom mi to pripomína Paríž na začiatku 20. storočia, kedy tam žili Picasso, Modigliani, Braque, Gris, Chagall a mnohí ďalší. Toto je dnes na Slovensku, a to naprieč všetkými výtvarnými štýlmi a generáciami umelcov. Je tu neuveriteľný pretlak kvality. Problém je iba v tom, že sa ich výstavy len veľmi ťažko dostanú do zahraničných múzeí. Som presvedčený, že keď my ponúkneme zahraničným umelcom možnosť prezentovať sa u nás, dostanú aj naši umelci možnosť prezentovať sa u nich. To je úzus, ktorý platí všade vo svete. Preto sa snažíme dostať sem čo najviac zahraničných umelcov.“
V Danubiane za 20 rokov vystavovali mená ako Joan Miró, El Lissitzky, Sam Francis, Hermann Nitsch, Karel Appel, Antoni Clavé či Magdalena Abakanowicz.
Návštevnosť stúpa
„Už keď má nejaká výstava na Slovensku návštevnosť viac ako 17 000 ľudí, je to jedno neuveriteľné číslo. Pritom jednotlivé výstavy trvajú dva až tri mesiace, málokedy štyri.“ Aktuálna mesačná návštevnosť Danubiany je dnes asi 5000 platiacich zákazníkov, keď sa múzeum otvorilo bolo ich 200 až 300. V lete sa počet návštevníkov šplhá aj k 7000 mesačne. Denný rekord v počte návštevníkov je 700.
„Aj napriek nárastu návštevníkov stále chceme, aby múzeum malo ľudský rozmer a nebolo preplnené. Nechceme, aby naši návštevníci šli v rade stovák návštevníkov od obrazu k obrazu, ako to môžme vídať v niektorých zahraničných renomovaných múzeách. Naopak, chceme, aby náš hosť už od prvej chvíle strávenej na recepcii múzea cítil, že práve on je pre nás ten najdôležitejší. Výstavy sa snažíme robiť aj so zreteľom na skutočnosť, že k nám radi chodia mladé rodiny s deťmi. Naviac, ako do jedného z mála múzeí je k nám povolený aj vstup so psíkmi.“
Výstavný priestor Danubiany má v exteriéri 20 000 metrov štvorcových, 4000 metrov štvorcových má interiér múzea. Každý návštevník sa môže prejsť aj po pochôdznej streche s jedinečným výhľadom na Alpy a Malé Karpaty. V parku Danubiany sa nachádza 60 sôch od autorov z celého sveta. „Za posledné tri roky nám vzrástla návštevnosť o 100 %, a ak by sa za ďalšie tri roky mala zvýšiť znovu o ďalších 100 %, už by tých ľudí bolo naozaj veľmi veľa. Museli by sme to začať nejako regulovať, čo by nebolo veľmi komfortné. Veríme, že dovtedy dobudujeme aj ďalšie pavilóny, ktorých koncepciu už máme pripravenú. V nich by sa návštevníci rozptýlili, a priestoru by tak nakoniec bolo dostatok. Potom by každý návštevník u nás mohol stráviť hoci aj celý deň.“
Priestory sa budú rozširovať
V súčasnosti Danubiana zorganizuje asi 20 výstav ročne. Vystavujúcich „hosťujúcich“ umelcov dopĺňajú diela zo súkromnej zbierky spoluzakladateľa múzea Gerarda Meulensteena. „Máme k dispozícii asi 2000 diel, ktorými vhodne dopĺňame aktuálne výstavy. Pán Meulensteen má v zbierke diela 50 slovenských autorov, väčšinou umelcov, ktorých mal možnosť osobne poznať. Každé dielo mu niečo v živote pripomína. Nikdy si nekúpil obraz od Picassa, ktorého osobne nepoznal, ale kúpil si Paula Jenkinsa, Magdalenu Abakanowicz, Karla Apella a mnohých ďalších. Zo slovenských autorov v jeho zbierke nájdete diela Jozefa Jankoviča, Miroslava Cipára, Vladimíra Kompánka, Rudolfa Sikoru, Vlada Popoviča, Petra Pollága, Ota Bachoríka, Ivana Pavleho, Sveťa Ilavského, Milana Lukáča a iných.“ V terajšej zbierke samotného múzea sú už aj desiatky diel od umelcov, ktorí v Danubiane za posledné roky vystavovali.
V pláne je výstavba Pavilónu pre mladých, ktorý by slúžil ako priestor pre umelcov do 40 rokov. Diela týchto tvorcov predstaví Danubiana práve pri príležitosti svojho 20. výročia.
„5. septembra 2020 otvoríme veľkú spoločnú výstavu vybraných absolventov VŠVU od roku 2000 po dnešok. Od každého výtvarníka predstavíme jedno dielo. Spolu viac ako 100 diel veľmi talentovaných umelcov. Tá pestrosť a žánrová rôznorodosť bude určite veľmi ocenená domácou a zahraničnou verejnosťou,“ očakáva Vincent Polakovič.
Rozprávkový priestor za Bratislavou ponúka nielen priestor pre vnímanie umenia ako takého, ale je aj priestorom pre oddych, inšpiráciu a príjemné stretnutia. Ako píše vo svojej básni Ľubomír Feldek:
Pri krásnom modrom Dunaji
je mesto Bratislava
a pod ňou Danubiana,
to múzeum, čo pláva.
Tu Dunaj hojdá nádheru,
dar pre budúce časy
a mení rímsku galéru,
na galériu krásy.
Hojdá Dunaj tie obrazy a sochy,
v tej Danubiane je výstava čarovná.
Hojdá Dunaj tie obrazy a sochy,
čo dav sa pri nich stretá
zo všetkých kútov sveta.
Čo obdivovala ich aj nie jedna kráľovná.
Ľubomír Feldek
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
