Niet pochýb, že drony sú hitom a fenoménom tohto desaťročia. Tieto zaujímavé zariadenia pôvodne zo sveta sci-fi sa zrazu dostali do rúk nielen profesionálom, ale aj bežným ľuďom, ktorí si môžu základné modely kúpiť rádovo už za desiatky eur. Ak sa bavíme o profesionáloch, tak myslíme, napríklad, filmárov, geodetov, stavbárov, energetikov, farmárov, ale aj záchranné či silové zložky.

Dron alebo UAV, z anglického Unmanned Aerial Vehicle, je vlastne bezpilotné lietadlo. Umožňuje lietať buď diaľkovo ovládané človekom alebo autonómne. Ako väčšina špičkových technológií,drony boli pôvodne vyvinuté pre armádu, najmä na prieskumné a neskôr aj útočné lety. Stále platí,že najpokročilejšie drony sú tie armádne, ktoré sú technologicky zhruba dve dekády pred bežným spotrebiteľským sektorom, v ktorom sa pohybujú civilní nadšenci bezpilotného lietania.

„Človek poznáva sám seba, keď zápasí s prekážkami. Na to potrebuje nástroj.Potrebuje hoblík alebo pluh … alebo lietadlo.“

Antoine de Saint Exupéry, spisovateľ a pilot z povolania

Utrime však ústa, ako sa vraví, reč je o najvyspelejších vojskách sveta, nie o tom našom, kde sa zdĺhavo riešia ešte len nové 4 či 8-kolesové transportéry na zemi a vo vzduchu vzájomná „kanibalizácia“ dosluhujúcich „MiG-ov“ na náhradné diely, aby sa vôbec odlepili v Sliači od zeme. Drony by sa dali rozdeliť do štyroch základných kategórií. Hobby drony, ktoré sú skôr z kategórie hračiek, zväčša vo forme tvz. kvadrokoptér. Profesionálne drony, s ktorými ich majitelia často fotia, natáčajú či podnikajú. Priemyselné drony využívané v čoraz väčšom počte odvetví a napokon vojenské drony, ktoré sú technologickou špičkou odvetvia.

Veľkosť, hmotnosť, vybavenie, ovládanie

Slovenská legislatíva rozdeľuje drony primárne podľa hmotnosti. Veľkosť a hmotnosť už však dnes nie sú pri dronoch úplne relevantnými kategóriami v zmysle čím väčší či ťažší, tým profesionálnejší. Viaceré profi drony mávajú bežne veľmi nízku hmotnosť a, na druhej strane, vojenské drony nemusia byť len veľké stroje proporciami pripomínajúce takmer bežné lietadlá, ale môžu mať pokojne mikrorozmery až na úrovni lietajúceho hmyzu.

Základné modely profesionálnych dronov vážia väčšinou okolo jedného kilogramu. Sú však aj modely s kamerou, ktoré majú aj 40 kilogramov a viac. Tomu zodpovedajú aj ich proporcie. Väčšinou majú jedného pilota či operátora. Existuje aj spôsob lietania s kamerou, pri ktorom pilot ovláda samotný dron a ďalší človek usmerňuje pohyb kamery. Je to však náročné na vzájomnú koordináciu a preto väčšina dronistov, čo fotí alebo natáča, zvláda obe činnosti naraz.

„Najradšej si pohyb dronu aj kamery riadim a koordinujem sám. Mám skúsenosť aj z rozdelenia manévrovania a riadenia kamery, ale je to ako, keď držíte volant a niekto iný vám stláča pedále.“

Richard Raymann, profesionálny licencovaný pilot dronu, Zdronu.sk + Crot Production

Ovládanie dronu je pomerne intuitívne a dá sa pri pravidelnom tréningu naučiť rýchlo. Treba však zachovať chladnú hlavu a nepodľahnúť panike, vlastnosti ktoré musia mať aj naozajstní piloti. Pomôcť si človek môže aj rôznymi appkami, ktoré ponúkajú simuláciu letu s dronom.

Drony nám umožňujú vidieť viac a inak

Tak, ako rastie dostupnosť a popularita dronov, klesajú aj ich ceny. Na „palube“ dronov sa, okrem nevyhnutnej techniky a batérie, zväčša nachádzajú aj kamery, vďaka ktorým si môžeme potom vychutnať úžasné pohľady z vtáčej perspektívy ako tieto, tieto či tieto. Tak ako pri kamerách a fotoaparátoch aj tu je k dispozícií veľa možností na výber – od lacných objektívov so základným rozlíšením až po naozaj profesionálne, s ktorými sa dá pracovať aj v celovečernom filme.

Zábery z dronu sú už dnes štandardom, nakoľko sú lacnejšie ako tradičné letecké zábery a ponúkajú oveľa viac možností. Lietadlá či vrtuľníky svojou manévrovateľnosťou nemôžu dronom absolútne konkurovať. Drony sa vedia dostať do miest či priestorov, v ktorých by sa inak natáčať nedalo a vedia priletieť oveľa bližšie k snímaným objektom, ako kedykoľvek predtým. Špecialistom najmä, ale nielen na filmové produkcie je na slovenskej dronovej scéne spoločnosť SkyEye.

Kým bežný hobby dron je naozaj otázkou dvoj-, maximálne trojcifernej sumy, vybavenie profesionálneho dronu vrátane snímacej techniky, viacerých objektívov a náhradných batérií začína niekde na 10 tisíckach. Treba si ale uvedomiť, že ani drahý dron s bohatou profi výbavou nie je zárukou perfektnej leteckej zručnosti a dokonalých videí. Medzi najvychytenejšie značky medzi dronmi na profesionálne použitie patria tie od firmy DJI, ktorá segmentu kraľuje. Z ďalších stoja za zmienku, napríklad, Parrot, Power Vision alebo 3DR.

Dronová scéna u nás a vo svete

S mierou popularity dronov rastie aj subkultúra, ktorá sa vždy prirodzene vytvorí medzi nadšencami okolo každej novej technológie. Ako je však na tom dronová scéna na našom malom Slovensku? Existuje vôbec?

Nadšenci bezpilotného lietania sú, samozrejme, aj u nás. Na Slovensku je zhruba 80 oficiálne licencovaných pilotov, ktorí môžu lietať legálne. Ďalších viac ako tisíc lieta bez licencie, čiže technicky vzaté, nelegálne. Táto disproporcia je spôsobená zložitým získaním licencie na Slovensku a ešte zložitejšou byrokraciou pri vybavovaní povolenia na snímanie video či foto záberov z dronu.

Navyše, existuje paradoxná situácia, že kúpiť si akýkoľvek dron môže u nás ktokoľvek, získať povolenie na natáčanie z dronu však môže len právnická osoba. Podobný paradox platí aj pri pokutovaní nelegálneho lietania s dronom. Kým bez licencie zaplatíte za nelegálne lietanie pokutu vo výške 330 eur, s licenciou, ale bez povolenia na konkrétny let až 33 tisíc.

Pravdou však je, že dostať pokutu v tejto súvislosti je u nás skôr rarita a zväčša ani sami policajti neovládajú celkom, čo je a nie je pri dronoch legálne. Nevedie, či a v akej výške udeliť pokutu, alebo či dron zabaviť, čo je, samozrejme, absurdné a podobne.

V USA či Írsku, napríklad, získate licenciu za pár dolárov na niekoľko rokov a zaregistrujete sa pohodlne elektronicky bez toho, že by ste vôbec vykročili z domu smerom k akémukoľvek úradu. Ako vraví aj profesionálny pilot dronu s licenciou z Bratislavy Richard Raymann, ak ste zodpovedný pilot dronu a najmä, keď si lietaním s dronom zarábate na živobytie, oplatí sa určite uzavrieť aj poistku, ktorá vyjde rádovo 3 až 4 stovky ročne.

Napriek tomu, že naša legislatíva ledva chytá lietanie dronom za chvost a skôr ho komplikuje, ako uľahčuje, sú aj krajiny, kde si s dronom nezalietate vôbec. Príkladom vo svete sú Spojené arabské emiráty a z Európy, napríklad, také Švédsko. Tam smie drony používať iba armáda. V susednom Rakúsku je tiež lietanie dronom pomerne prísne a platí sa za každý let samostatne.

Rôzne štáty majú pohnútky na zákaz civilného lietania s dronmi rôzne. Zväčša ide o bezpečnostné dôvody. Nedávno sa, napríklad, za pomoci bežne dostupných dronov naložených plastickou trhavinou C-4 neúspešne pokúsili o atentát na prezidenta Venezuely počas jeho verejného prejavu. Kvôli kontextu však treba uviesť, že krajina sa počas prezidentovania Nicolása Madura aj jeho predchodcu Huga Cháveza dostala pod ich tvrdou rukou do špirály hyperinflácie, úpadku a rozpadu ekonomiky. Za posledné roky z nej utieklo už viac ako milión ľudí.

Platí, že oba extrémy – aj absolútny zákaz aj absencia akýchkoľvek pravidiel pre lietanie s dronmi – sú skôr na škodu. Zlatou strednou cestou je byrokraticky nenáročná, ideálne elektronická, registrácia pilotov a regulácia bezpilotných letov. To vo všeobecnosti prospieva aj celému priemyslu, ktorý sa okolo dronov postupne vytvára.

K profesionálom, ktorí sa na Slovensku venujú produkcii, strihu, tzv. cologradingu a ďalšej postprodukcii leteckých záberov z dronov patrí, napríklad, Crot Production, resp. Zdronu Richarda Raymanna alebo firma UAVONIC, ktorá organizuje aj „Drone Pilot Academy“. Aj vďaka nej lieta na Slovensku viac ľudí legálne a podľa zákonných pravidiel.

Klasické aj futuristické využitie dronov v praxi

„Boom“ predaja dronov zrejme spôsobilo ich kupovanie ako hračiek pre deti. Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že drony sú pre deti predsa len trochu zložíté na riadenie bez poškodenia a skôr, ako deti, sa s nimi začali hrať ich rodičia a tí, ktorých to chytilo, neskôr prešli na lepšie modely.

Veľké využitie nachádzajú drony aj u nás, najmä medzi fotografmi a filmármi. Drony však čoraz viac používajú aj iní profesionáli. Napríklad pomocou termovíznej kamery a dronu dokážu špecializované firmy identifikovať tepelné úniky na miestach, kde sa s ručnou kamerou bežne nedostanú. Nájsť pokazený solárny panel je tak otázkou niekoľkých minút a nie dní.

Pre drony nie je problém ani elektromagnetická interferencia. Dokážu sa dostať do tesnej blízkosti stožiarov pod vysokým napätím a skontrolovať, čo treba. V Číne sa pomocou dronov elektrické vedenie aj čistí. Upravená verzia bežne dostupného komerčného dronu má na sebe nainštalovaný plameňomet a pomáha tak zamestnancom čistiť elektrické káble, pričom oni sú od hroziaceho dvojitého nebezpečenstva v bezpečnej vzdialenosti.

Drony na priemyselné využitie môžu tiež monitorovať mosty, komíny, veľké haly či stovky aj tisíce kilometrov dlhé potrubia. Na tých vedia za pomoci špeciálnej snímacej techniky nájsť prípadné úniky plynu či iných látok. Za pomoci dronov sa dá kontrolovať aj miera závlahy polí či aplikovať postreky.

Ďalšia z veľkých logistických spoločností DHL tiež testuje kombináciu autonómnej dopravy a dronu.Na Islande išli ešte ďalej a ich úrad pre civilné letectvo udelil prvé celoplošné povolenia na lety s dronmi, ktoré budú poskytovať dopravu tovaru. Na Slovensku je takéto niečo zatiaľ nemožné, keďže u nás drony nesmú prevážať iné predmety ako snímaciu techniku alebo čokoľvek zhadzovať.

Pioniersky počin však u nás v tomto smere urobil technologický magazín Techbox, ktorý v rámci predplatiteľskej kampane doručoval dronom printové vydanie tohto časopisu.

Stavebný priemysel takisto používa drony v čoraz väčšej miere. Odhaduje sa, že už viac ako 45% stavebných firiem využíva drony na monitorovanie momentálneho stavu na stavenisku. Vďaka nim dokážu mať stavbyvedúci lepší prehľad, ako doteraz, keď pracovali „len“ s vysielačkou v ruke.

Existuje aj príklad od našich západných susedov. Policajti v Česku vybavili niekoľko terénnych vozidiel špičkovými dronmi, ktoré sú nadupané modernou technikou – termovíziou, kamerou na obyčajné aj na nočné videnie s ovládaním až do 10 kilometrov. Dron dokáže streamovať video až do vzdialenosti 5 kilometrov. Využívať sa bude hlavne pri pátracích akciách a dokumentovaní živelných pohrôm. Podobný systém sa dá využiť aj pri sledovaní pytliakov. Ochrana a monitoring zvierat pomocou dronov je užitočnou pomôckou aj pre ochranárov pri ich aktivitách vo voľnej prírode.

Americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) využíva drony na kontrolu a sledovanie hurikánov už od roku 2014. Používajú na to dron typu Coyote, ktorý vyrába americká korporácia, ktorá sa špecializuje na výrobu špeciálnej vojenskej techniky a dodávky pre americkú armádu Raytheon. Dron má rozpätia 175 centimetrov a na dĺžku meria necelý meter.

„Drony sú zväčša v polohe pasívnych „pozorovateľov“. Testujú sa však aj priemyselné modely, ktoré dokážu prestrihnúť určité materiály alebo vykonávať jednoduché zváračské práce.Masovejšie využitie aj takýchto modelov je zrejme otázkou dohľadnej budúcnosti“

Richard Raymann, profesionálny licencovaný pilot dronu, Zdronu.sk + Crot Production

Spoločnosť Facebook začala testovať využitie dronov pre internetové pokrytie. Pre niektorých z nás, ktorí riešime „problémy prvého sveta“ je to možno prekvapujúce, ale 60% obyvateľov planéty ešte stále nemá prístup k internetu. Už pred dvoma rokmi zahájil testovanie projektu, pri ktorom dron s rozpätím krídel ako má Boening 737, dokáže krúžiť na solárny pohon niekoľko mesiacov nad krajinou. Jeden dron pritom dokáže pokryť signálom oblasť až 60-tich štvorcových kilometrov.

Preteky dronov

Do „dronistickej“ subkultúry patria bez pochýb aj modelárski nadšenci. Niektorí z tých, ktorí si pred rokmi púšťali nad naše hlavy modely lietadiel, si teraz „customizujú“ drony a – okrem iného – s nimi pretekajú v „outdoore“ aj interiéri. Pri „pretekárskych“ dronoch ide väčšinou o modely menšej veľkosti. Tie špičkové dokážu letieť rýchlosťou až 100 kilometrov za hodinu.

Tento rok sa uskutočnil už druhý ročník Svetového pohára v pretekoch dronov. Jedna zo zastávok 24-dielnych pretekov, ktoré sa konajú v 19 krajinách sveta a za účasti pilotov z 20 rôznych štátov sa konal v trenčianskom Facility System Hub. Súčasťou zážitku pre divákov je aj priamy prenos z kamier pretekajúcich dronov. Drony lietajú cez rôzne prekážky a otvory na členitej trati.

Viac informácií o našej lokálnej „dron-komunite“, ale aj o svetových novinkách zo sveta bezpilotného lietania či legislatíve, ktorá ho reguluje, sa pravidelne objavuje aj na portáli SmartWear.sk.

Apropo, legislatíva …

Pravidlá lietania dronom

Veľa ľudí si myslí, že jediná vec, ktorú treba, aby si mohli zalietať s dronom, sú peniaze na jeho kúpu. Nie je to však tak. Zväčša sa zabúda na legislatívu a tá je, aspoň u nás na Slovensku, pomerne prísna. Pri hobby dronoch do 500 gramov platí, že by mali lietať len na vymedzených miestach do vzdialenosti 300 metrov a výšky 30 metrov od svojho „operátora“. Minimálna horizontálna vzdialenosť od osôb, vozidiel, plavidiel či stavieb musí byť dvojnásobok aktuálnej letovej výšky. Presná definícia „vymedzených miest“ na lietanie s hobby dronmi už však chýba.

Všeobecné pravidlá pre lietanie s profi dronmi sú podobné všade na svete, kde je táto činnosť legálna. Podľa slovenskej legislatívy ide o drony od 500 gramov do 2 kilogramov. Výška letu môže byť maximálne 120 metrov nad zemou a 1000 metrov od osoby, ktorá dron riadi. Lietať je povolené minimálne 50 metrov od osôb, vozidiel, plavidiel či stavieb. Drony môžu lietať môžu len v dobrých poveternostných podmienkach a v neriadenom vzdušnom priestore.

Do poslednej kategórie patria drony od 20 do 150 kilogramov. Využívajú ich hlavne silové a záchranné zložky. O tejto kategórii naposledy rokovali poslanci Európskeho parlamentu a nedávno schválili novelu pravidiel bezpečnosti civilného letectva, ktorá zavádza zásady aj pre prevádzku dronov. Tie sú zamerané najmä na zvýšenie bezpečnosti ich prevádzky.

Je zakázané lietať nad zaľudnenými oblasťami, ochrannými územiami a pásmami. Reálne sa však bežne a legálne lieta aj v takýchto oblastiach. Drony sa však musia vyhýbať hraniciam zakázaného a obmedzeného vzdušného priestoru. V ľudskej reči, civilné drony sa nesmú pohybovať v priestore či v blízkosti vojenských či pre štát strategických objektoch.

Byrokracia a retro nosiče

Veľmi dôležité je, či má dron kameru. Ak ju má, musí sa jeho prevádzkovateľ riadiť podľa § 64 zákona NR SR 215/2004 Z.z o ochrane utajovaných skutočností, a to aj v prípade „hračkárskeho“ dronu. Majiteľ či majiteľka teda nemôže tvrdiť, že jeho či jej dron nefilmoval alebo filmoval, no len pre súkromné účely a podobne. Každý dron s kamerou spadá do definície o leteckých prácach a jeho pilot musí mať všetky potrebné povolenia a súhlasy.

Príslušné údaje nájde záujemca či záujemkyňa na stránkach Dopravného úradu najmä v časti venovanej bezpilotnému lietaniu. Dôležitá je tiež informácia, že povolenie vykonávať letecké práce podľa §44 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve nie je možné vydať fyzickej osobe, ale len právnickej.

Aby toho nebolo málo, Ministerstvo obrany SR žiada, aby sa mu hlásil každý let a ono na každý vystaví povolenie. Žiadosť o povolenie musí obsahovať povolenie majiteľa pozemku, nad ktorým plánujete lietať aj s grafickou prílohou so štartom a zónou letu. Ak sú všetky dokumenty v poriadku, let by malo ministerstvo schváliť do 10 pracovných dní. Pred letom by mal pilot dronu, podobne ako klasický pilot, oznámiť riadiacej veži vysielačkou štart.

Všetky zábery, ktoré používateľ nasníma, musí odoslať Topografickému ústavu v Banskej Bystrici, ktorý patrí pod rezort obrany. Dáta treba zaslať na CD nosiči. Schválne, koľkí z nás dnes ešte majú „mechaniku“ na fyzické nosiče? Na schválenie záberov je lehota 30 dní. Ak ste úspešní, treba zábery zaslať opäť na ministerstvo obrany na archiváciu.

V prípade, že natočené zábery z akéhokoľvek dôvodu štátne orgány neschvália, nesmú sa zverejniť, ani odovzdať tretej osobe. Videá a fotky sa až do ich schválenia považujú za utajované skutočnosti.

Celý proces trvá oveľa dlhšie ako samotné lietanie, čo ho v konečnom dôsledku aj predražuje. Zároveň tento zdĺhavý postup Slovensko pravdepodobne diskvalifikuje aj z teoretickej účasti v „lige“ krajín, ktoré budú v oblasti komplexného a priemyselného využívania dronov udávať trendy. Úlohu súkromného sektora tu nenahradí ani vojenský výskum a vývoj, ktorý v tejto oblasti u nás neexistuje.

Filmový biznis

Hollywood objavil čaro záberov získaných pomocou dronov už dávno. Mimochodom, viete že už existuje aj film „Drone Wars“ (Vojna dronov)? Na IMDb aj ČSFD však získal také mizerné hodnotenie, že ho radšej ani negooglite.

Je mnoho filmov, v ktorých si „zahrali“ drony a zohrali pritom dôležitú úlohu pre celkovú atmosféru filmu. Z klasiky je to, napríklad, Návrat do budúcnosti 2. Z novších séria Bournov odkaz, filmové série Iron Man a X-Men od Marvelu či Blade Runner 2049.

Tak čo na to poviete? Nemáte chuť si aj tak zalietať?

Zdroj fotografií: Súkromný archív Richarda Raymanna

Páčil sa Vám článok?
Zdieľajte ho so svojimi známymi: