Uvedomujeme si, že súčasťou života moderného muža nie je len práca a trávenie voľného času, ale vo veľkej miere aj rodina. Preto sme sa rozhodli priniesť vám sériu článkov venujúcu sa rodine, vzťahom a tak trochu aj mentálnemu zdraviu. Veríme, že si v článkoch nájdete to, čo práve potrebujete.
Rodičovstvo je prirodzenou súčasťou života takmer každého z nás. Z evolučného hľadiska sme predurčení stať sa rodičmi, no je prirodzené, že niektorí majú inštinkt rodiča vybudovaný viac, iní sa rodičovstvu celý život učia. O prirodzenej, no niekedy aj náročnej úlohe rodiča, otca, o príprave, o tom, čo všetko táto rola v sebe nesie, a ako si nájsť v živote balans sme sa rozprávali s neuropsychológom Robertom Krausem. V tejto časti nášho seriálu sa dozviete množstvo informácií o príprave na rodičovstvo.
„Rodičovstvo je kombináciou zrenia a učenia. Dôležité je, aby sme sa prestali porovnávať s inými rodičmi, aby sme sa v tejto roli porovnávali sami so sebou. Táto úloha si vyžaduje našu zvýšenú pozornosť, niečo, čo prežívame individuálne, cez seba a vlastné skúsenosti a zmysly. Miera toho, ako to budeme vnímať je ovplyvnená tým, čím sme. Pre niekoho je rola rodiča jednoduchá, pre iných je ťažká. V každom prípade však v sebe nesie veľký priestor na učenie a veľký priestor na ponaučenie,“ hovorí o úlohe matky a otca Robert Krause.
Príprava na rodičovstvo
V porovnaní s minulosťou máme v otázke prípravy na rodičovstvo oveľa jednoduchší prístup k informáciám, často až k takému množstvu, že nevieme vyhodnotiť, čo je dobré, a čo zlé. „Poznáme negatívne dopady nášho konania, poznáme to, čo v minulosti ľudia nevedeli, sme kompetentnejší, a v tom danom bode nás, samozrejme, aj viac trápi, keď robíme to, čo robíme a vieme, aké negatívne dopady to môže mať na naše deti,“ hovorí doktor Krause a dopĺňa: „Aj keď je to viac sociologická otázka, z hľadiska vývinu mozgu vidíme, že dnešné deti sú vystavené inému prostrediu, to znamená v minulosti televízor, tablety, počítače neboli prítomné, dnes sú súčasťou výchovy. Preto je do veľkej miery pochopiteľné, že deti sa správajú inak, preferujú digitálne nástroje pred knižnými, ale tu je opäť dôležité zdôrazniť, že veľkú rolu v tom hrá rodič. Čiže stále platí, že ak chceme pomôcť dieťaťu, tak v prvom rade potrebujeme pomôcť tej osobe, ktorá to dieťa vychováva.“
Vďaka informáciám sa v novej roli môžeme cítiť istejší a kompetentnejší. Informácie o tom, aby sa budúce matky a ideálne aj otcovia v ich prítomnosti vyhýbali fajčeniu, alkoholu, diskotékam či iným prostrediam s nevhodnými podmienkami pre tehotné, sú všeobecne známe. „Tým, že je plod prepojený s matkou cez pupočníkovú šnúru, tak dýcha to, čo dýcha matka, pije to, čo pije matka, keď sa matka kvôli fajčeniu dusí, tak sa dusí aj bábätko. Práve príprava v sebe nesie pravdepodobnosť vyššej miery kompetencie a zároveň aj nižšiu chybovosť a rizikovosť. Tým však nechcem povedať, že neexistujú ľudia, ktorí sú veľmi dobrými rodičmi aj bez toho, aby absolvovali rôzne semináre, kurzy, školenia alebo prečítali odborné knihy, lebo je to v nich intuitívne podmienené,“ vysvetľuje Krause.
Dôležité pri získavaní informácií (nielen o rodičovstve) je, kto je nositeľom informácie, ktorú si osvojíme. Tieto poznatky následne ovplyvnia naše myslenie a činy, a aj ich výsledok. Je preto dôležité oprieť sa o relevantné zdroje a ľudí s odborným vzdelaním. „Niečo, čo sa dobre číta alebo čo dobre znie automaticky nemusí znamenať, že to je to najlepšie pre moje dieťa. Niekedy sa rodičia príliš držia niektorých rád alebo odporúčaní.
No ja si myslím, že by sme to mali brať doslova ako inšpiráciu, finálne rozhodnutie by sme mali do rúk vziať my. Čerpám z určitého zdroja, očakávam od toho určitý prínos a potom v praxi potrebujem zhodnotiť, či to pomohlo alebo či si to žiada ešte nejakú zmenu. Je dôležité, aby sa rodičia vyhli hodnoteniu a viac zhodnocovali. Mnohé skúsenosti iných rodičov pre nás môžu byť inšpiráciou, ale nie vždy sú prenositeľné.“
Vzťah s dieťaťom si môže otec budovať aj pred narodením
Je prirodzené, keďže dieťa rastie v žene, že matka má k nemu bližšie ako otec. Aj ten si však môže k nemu budovať vzťah ešte skôr ako sa narodí. „Dieťa prežíva to, čo prežíva matka. Matka s novorodencom trávi celý čas, ale muž môže napríklad brucho hladkať, tzv. prenatálna komunikácia, dotyková, alebo sa s ním môže rozprávať, čítať mu rozprávky. Sú to len zárodky, samozrejme, dieťa si na to nepamätá, ale zapamätá, no už aj takýmto spôsobom sa buduje vzťah. To isté sa odohráva aj po pôrode. Rodič, otec, môže dieťa držať na rukách, dotýkať sa ho, bábätko cíti jeho vôňu, môže s ním tráviť čas, rozprávať mu, môže sa naňho pozerať, môže sa s ním postupne hrať, ako dieťa rastie… Ale práve čas, mentálna a fyzická prítomnosť a dotyky sú tie mechanizmy, ktoré pomáhajú budovať väzbu medzi dieťaťom a otcom,“ hovorí neuropsychológ a približuje zaujímavosť, kedy si niektorí muži prechádzajú v období tehotenstva podobným obdobím ako ženy.
„Aj keď z hľadiska fyziologického to nie je možné, máme zrkadlené neuróny, to znamená, že napríklad vnímame vyššiu mieru precitlivenosti aj u mužov, ktorých ženy sú precitlivené, alebo vidíme zvýšenú mieru úzkosti aj u mužov, ktorých ženy sú úzkostlivé. Takisto môže nastať popôrodná depresia aj u mužov, či úzkostné stavy u mužov. Či chceme alebo nechceme, najmä keď hovoríme o prvorodičoch, ktorým sa má narodiť prvé bábätko, zároveň v ten moment sa rodí aj ich rola. To znamená, keď sa narodí dieťa, narodia sa aj rodičia, narodí sa otec a matka.“
Rodič sa narodí spolu s dieťaťom
Ľudia sú na seba často nároční, majú vysoké očakávania od iných, ale aj seba. S prvým dieťaťom sa v úlohe rodiča ocitáme prvýkrát, možno sa cítime neschopní a frustrovaní.
„Každé dieťa má individuálne potreby a očakávania a paušalizovať rady môže byť niekedy na škodu. Čo by som rodičom odporučil je, aby v prvom rade registrovali, že keď sa narodí dieťa, tak sa narodí aj rodič. Je kľúčové, aby umožnili rásť sebe, lebo tým umožnia rásť aj svojmu dieťaťu. Tiež odporúčam, aby rodičia brali do úvahy svoju intuíciu, aby sa nerozhodovali iba racionálne, ale aj intuitívne. Na druhej strane niekedy racionálne rozhodovanie, ktoré vychádza z kompetencií po preštudovaní literatúry môže mať v sebe veľký potenciál,“ vysvetľuje Krause a dopĺňa praktický príklad:
„Keď dieťa spadne a začne plakať, tak rodič pribehne a využije takzvanú mozgovú integráciu, najskôr sa napojí na emócie a povie mu ,počujem že plačeš, vidím tvoje slzičky ‘, následne rozšíri pomenovanie tej emócie – ,Všimol som si, že si sa asi zľakol, asi si nečakal, že je tam obrubník, padol si, poď ku mne, pritúlim si ťa ‘. Tak vtedy emocionálne napĺňam potreby dieťaťa a následne môžem psychoedukovať a povedať niečo ako – ,Je veľmi dôležité, aby sa si pozrel dookola, keď bežíš‘. V tom danom momente je dieťa pripravené počúvať. Verzus situácia, keď rodič iba pribehne a začne kričať ,čo si nevidela ten obrubník, ako sa to správaš ‘? Je dôležité intuíciu a racionalitu skĺbiť, je významné byť najmä fyzicky a mentálne prítomný, a uvedomovať si, že robíme najlepšie, ako vieme a v prípade, ak si nie sme istí, požiadame o radu odborníka v danej oblasti, vyhýbajme sa čítaniu diskusných fór, lebo tam nájdeme návody, ktoré v sebe nesú vysokú mieru zovšeobecnenia a nízku mieru aplikácie. Buďme vedomými rodičmi. To znamená – uvedomovať si svoju rolu rodiča a vnímať dieťa ako osobu, ktorú máme možnosť rozvíjať.“
O úlohe otca v rodine sa dočítate v ďalšej časti seriálu s Dr. Krausem. V tretej časti sme sa venovali potrebe balansu v práci, rodine a živote a duševnému zdraviu.
Robert Krause
Otec, neuropsychológ a vysokoškolský učiteľ, ktorý sa špecializuje na neuropsychologické aspekty ľudského správania sa, ale aj neuropsychologické aspekty prenatálneho a postnatélneho vývinu. V Rádiu Slovensko má pravidelnú rubriku Dr. Krause – Záhady mysle. Je odborným garantom online televízneho seriálu Spoznaj myseľ s Dr. Krause. Taktiež je odborným garantom detského televízneho seriálu Jojo, to vážne? V roku 2022 vydal dve knihy o detskom mozgu – Detský mozog: Novorodenec a Detský mozog: Batoľa.
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
