Či ide o uhladený tanec, točenie na hlave alebo fantastický herecký výkon pred kamerou, ťažko by ste hľadali lepšieho človeka na všetky menované úkony ako Tony Porucha. Najskôr spolu s The Pastels dobyl televízne obrazovky Slovákov v talentovej súťaži, následne okúsil svetové pódiá v Paríži, Las Vegas či Abú Zabí, len aby potom hlavou vpred vletel na filmové plátno hneď v hlavnej úlohe. Mladý chalan, ktorý sa nebojí zjavne ničoho, však práve stojí pred najväčšou výzvou vôbec: otcovstvom. Nielen o tom sme si však s Tonym Poruchom pokecali počas krátkej prestávky v jeho super nabitom kalendári.
Patríte medzi najznámejších slovenských tanečníkov. Ako ste sa k tancu dostali?
„Je to vlastne náhoda. Odmalička som miloval akrobatické bojové kúsky Jackie Chana a Jean-Claude Van Dammea. A niekedy potom som videl video s chlapíkmi tancujúcimi capoieru, čo je brazílsky bojový tanec. Bolo v tom všetko – akrobacia, tanec aj triky, paráda! Keď som však hľadal, kde by som sa mohol v Trnave, keďže odtiaľ pochádzam, capoiere venovať, nič také neexistovalo. To bolo pred 14 rokmi. Jediné, čo sa tomu trochu podobalo, bol breakdance/b-boying. O ňom som si však myslel, že sa pri ňom len točíte na hlave a iba občas spravíte nejaký iný trik. Tak som si povedal, okej, pôjdem do toho, ale budem robiť len tie aspekty, ktoré ma bavia. Na hlave sa určite točiť nebudem! Potom som zistil, že je to úplne inak. Nie je to štruktúrovaný tanec. Je ohromne slobodný a to sa mi zapáčilo.“
Prečo vás chytila práve sloboda? Boli ste vždy skôr individualistom?
„Už v detstve, keď som športoval, som mal tak trochu problém s trénermi a autoritou. Chcel som si robiť veci po svojom. A práve tréner breakdance/b-boying bol úplne iný. Nechal nás rozvíjať sa smerom, ktorý vyhovoval nám. Dal nám priestor na sebavyjadrenie. A to je pre mňa naozaj dôležité.”
Kedy sa zmenilo toto hobby na prácu?
„Prišlo to nečakane. Na začiatku sme boli partia kamarátov, ktorí chodili na súťaže, brali sme to ako zábavu. Žili sme tým, ale nemali sme ambíciu spraviť si z toho profesiu. Postupne som sa však dostával do tanečnej komunity a raz chalani, ktorí už pracovali na tanečných projektoch, zháňali jedného tanečníka. Tak som sa vlastne dostal do skupiny, ktorá je dnes známa ako The Pastels. Vystúpili sme spolu v talentovej súťaži, ktorá bola hlavným spúšťačom. Zo začiatku sme sa motali po Slovensku a okolí, ale postupne sme sa dostávali aj do zahraničia a nakoniec sme precestovali takmer celý svet. Nikdy by som nečakal, že sa dostanem do Pakistanu či Abú Zabí s tancom.”
Ak s tancom chcete začať, máte neobmedzené možnosti. Tanec je totiž fantasticky individuálna záležitosť.
Čo by ste poradili mladým, ktorí chcú začať tancovať?
„Ak s tancom chcete začať, máte neobmedzené možnosti. Tanec je totiž fantasticky individuálna záležitosť. Na názore ostatných ľudí nezáleží, nezáleží na tom, či sa im to páči. Dôležité je len to, ako sa cítite vy. Ale v prípade, že to chcete začať brať profesionálnejšie, je potrebné sa, samozrejme, prispôsobiť trendom, ale najmä trénovať. Čím viac dokáže človek ponúknuť, tým lepšie pre neho.”
Len málo ľudí si tanec predstaví ako tvrdú drinu. Ako často sa venujete fyzickej príprave?
„Neustále. Tanečník potrebuje neustály fyzický tréning. Ak napríklad kvôli chorobe vynechám týždeň tréningy, ihneď cítim, že sa svaly musia znovu naštartovať. A má to vplyv aj na psychiku.“
Tanec je v určitom zmysle vrcholový šport.
Ako vyzerá váš tvorivý proces pri navrhovaní choreografie?
„To závisí od projektu. Niekedy máme stanovené, akú hudbu máme použiť či ako dlho máme tancovať. Vtedy to vie byť celkom rýchle. Potom sú zase projekty, kedy je tento proces dlhší, najmä vtedy, ak vymýšľame všetko my. Je to síce ťažšie na prípravu, ale zase je nám to bližšie, pretože môžeme do programu umiestniť to, čo sa páči nám a čo nám vyhovuje, napríklad streetovú choreografiu. Teraz napríklad robíme televízny projekt, kde máme na štyri choreografie týždeň.“
Niekedy však tvoríme jednu choreografiu aj mesiac.
Vo vašich choreografiách sa často vyskytujú aj prvky akrobacie. Ako sa vám takéto akrobatické kúsky nacvičujú?
„Akrobatické kúsky sa mi ľahšie trénovali, keď som bol mladší, pretože vtedy má človek menší pud sebazáchovy (smiech). Vtedy som sa nebál skočiť na pieskovisku salto a napredovanie tak bolo rýchlejšie. Teraz viac premýšľam nad dôsledkami. Človek si môže naozaj ublížiť a musí vedieť, čo robí. Pretože pri salte či vrute to nemusí vždy skončiť dobre.“
Tancovať prvky aj iných štýlov je pre mňa vždy tak trochu výzvou a útekom pred stereotypom.
Máte ešte nejaké iné obľúbené tanečné štýly okrem streetového?
„Mne sa páči takmer všetko. Som otvorený každému štýlu, zo všetkého sa snažím si niečo zobrať. Tancovať prvky aj iných štýlov je pre mňa vždy tak trochu výzvou a útekom pred stereotypom. Napríklad na tanečníkoch contemporary jazzu obdivujem, že dokážu tancovať takmer na každý typ hudby. To je pre mňa jeden z najvyšších levelov. Ale mám rád aj balet. Tam je vidieť drezúru a dokonalosť pohybu.”
Akí ľudia vás v živote inšpirujú?
„Mám to podobne ako s tanečnými štýlmi – snažím sa zobrať si niečo od viacerých ľudí. Nemám teda za vzor jedného konkrétneho človeka, pretože nikto nie je dokonalý a nemyslím si, že je dobre, ak niekto slepo nasleduje jednu osobnosť. Tá totiž nemusí byť tak úžasná, ako si ju často zidealizujeme.”
Pred hlavnou úlohou som mal obrovský rešpekt, pretože to už je skutočne veľká zodpovednosť.
Zahrali ste si hlavnú rolu vo filme Backstage. Aké to bolo?
„Bol to skutočne veľký zážitok. Pred hlavnou úlohou som mal obrovský rešpekt, pretože to už je skutočne veľká zodpovednosť. Nakoniec sme to však zvládli, či dobre, nechám na posúdenie diváka. Keďže to bol tanečný film, nebolo to úplne mimo môjho pôsobenia, aj keď na druhej strane povaha postavy bola úplne odlišná od tej mojej. Každé ráno pred natáčaním to bol síce stres, pretože tam predsa len boli veľké očakávania od ľudí, ktorí sa na filme spolupodieľali, ale keď sa na to pozerám spätne, bola to veľká škola.“
Mali ste aj ďalšie herecké ponuky?
„Prednedávnom som mal možnosť účinkovať v seriáli, kde som hral pomocníka v kuchyni. To som si užil ešte viac, pretože to nemalo s tancom nič spoločné. Uletel som si tak do úplne inej sféry.”
Čakáte teraz s partnerkou dieťa. Budete ho viesť k umeleckému smeru?
„Dieťaťu je potrebné nechať slobodu. V tomto biznise nie je vôbec jednoduché sa presadiť. Ak však bude chcieť ísť v mojich šľapajach, zakazovať mu to nebudem.”
Po príchode vášho potomka na svet bude väčšina vášho voľného času pravdepodobne zameraná jedným smerom. Ako ho však vypĺňate teraz?
„Mimo tanca trávim veľa času vo fitku. Nie je to pre mňa len práca, ale aj relax. K pohybovým aktivitám ma to jednoducho ťahá. Snažím sa dohnať to, čo nemôžem robiť, keď je veľa práce a hneď, ako mám voľno, dobieham vlastné tréningy. Som stále v pohybe, takže nič také ako štrikovanie určite nerobím a nikdy nebudem (smiech).”
Veľmi rád si dám na seba streetové tepláky, ale milujem si obliecť aj nohavice, traky, motýlika či oblek.
Záverom musí padnúť obligátna otázka, čo vy a obliekanie?
„Mám rád oba extrémy. Veľmi rád si dám na seba streetové tepláky, ale milujem si obliecť aj nohavice, traky, motýlika či oblek. Nepreferujem chodiť stále v tom istom štýle. Mám veľmi rád kostýmy a vždy sa teším, keď si môžem obliecť niečo nezvyčajné a užiť si premenu na úplne inú osobnosť.”
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
