Je človekom viacerých umení. Nerád sa venuje výlučne jednému z nich, preto sa vyhýba stereotypu a vyhľadáva nové impulzy. Fotografiu ako vyjadrenie jeho pohľadu na svet (znovu)objavil na jar tohto roku. Talentovaný herec, hudobník a fotograf našej najnovšej kolekcie Richard Autner.
Herectvo
Herectvu sa amatérsky venoval od piatich rokov, v pätnástich začal chodiť na konzervatórium a na herectvo sa dal profesionálne. Pokračoval štúdiom na VŠMU a angažmánom v Slovenskom národnom divadle, ktorý minulú sezónu ukončil. „Venujem sa herectvu celý život, a pomaly mi to prestávalo robiť radosť, začal som to robiť veľmi mechanicky. To, že som dal v SND výpoveď spôsobilo, že tam chodím rád a šťastný. Rád vidím večer kolegov a som celkovo spokojnejší,“ hovorí o výpovedi v divadle Richard.
Hereckej práci sa však určite plánuje venovať naďalej. Stále ho môžete vidieť v predstaveniach troch bratislavských divadiel. „Všetky postavy, ktoré mi zostali hrám naozaj veľmi rád. Jánošík (v Divadle Aréna, pozn. red.), kde hrám hlavnú postavu, je inscenácia, ktorá ponúka, vďaka spolupráci s historičkou, divákovi ucelený obraz, ako vznikla legenda s menom Jánošík. V Pressburger Fight Club (v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava, pozn. red.), ktorý sme premiérovali minulú sezónu, hrám Imricha Lichtenfelda, ktorý je fascinujúcou postavou bratislavských dejín. Veľmi rád hrám aj Laurieho v Malých ženách (v SND, pozn. red.). Je to extrémne veselý chalanisko, ktorý miluje život. A rovnako rád hrám aj v rozprávke Nebojsa, nebojácneho mladého človeka, ktorý putuje a chce zachrániť svoju milú. Sú to naozaj moje obľúbené inscenácie,“ hovorí o svojich aktuálnych postavách Richard.
Okrem divadla ho môžete vidieť aj v niekoľkých projektoch v televízii.
Počas svojej hereckej kariéry hral desiatky postáv, a tak trochu mu prischli najmä tie záporné. „Ešte v škole nás učili, že už pri naštudovaní negatívnej postavy máš zistiť, čo je na nej dobré. Snažiť sa v tom zle nájsť aj niečo kladné. A hlavne zistiť, prečo je ten človek zlý. Pre mňa takáto postava ponúka viac výziev, bádať, prečo je ten človek taký, aký je, čo zažil. Zatiaľ čo dobráci sú podľa mňa nudní. Ale užívam si oboje,“ hovorí Richard a spomína na televíznu rozprávku Vianočné želanie a hlavnú postavu Martina, kladného hrdinu. „To bolo naozaj krásne. Veľmi som si užíval to natáčanie, a čo ma extrémne teší, že sa stala už vianočnou klasikou. Od roku 2018, kedy mala táto rozprávka premiéru ju dávajú každé Vianoce, aj v Čechách. Je to super.“
Jednu vysnívanú postavu však ešte má. „Veľmi túžim po tom zahrať si človeka s Tourettovým syndrómom, ktorý ma už dlho fascinuje. Je to pre mňa obrovská výzva. Ale každá postava je výzva.“
Hudba
Aj keď herectvo Richarda baví, živí ho a chce sa mu aj naďalej venovať, potreboval ho v živote trošku odsunúť, aby vznikol priestor aj na ďalšie umenia. „Hudba vstúpila do môjho života počas štúdia na konzervatóriu. Dostal som od rodičov na Vianoce malinký elektronický klavír, ktorý som si zapájal do počítača a hral som vždy, keď som mal potrebu. Tak vlastne vznikli všetky moje piesne. Z vnútornej potreby niečo povedať,“ opisuje Richard, ako sa rodil jeho prvý album Odpovede, ktorý vydal v roku 2021. Piesne na ňom totiž vznikali postupne, niekoľko rokov. „Keď mi do života prišiel môj najlepší kamarát Marek Žilinec, dnes už bubeník našej kapely, zistil som, že sa hudbe chcem venovať profesionálnejšie. Dlhé roky som si ju robil sám doma, ale on ma inšpiroval k tomu piesne nahrať a začať koncertovať.“
Richardovu kapelu dnes okrem spomínaného Mareka tvorí klavirista Martin Christov, basgitarista Milan Koyš, dychári Karol Šípoš a Ján Slezák a gitarista Boris Čellár.
Pesničky, ktoré Richard tvorí hudobne aj textovo sú jeho osobnou výpoveďou. Pripravovaný druhý album by mal vyjsť začiatkom budúceho roka. „Poetika piesní bude veľmi podobná prvému albumu. Stále sa v nich venujem mojim obľúbeným témam ako je smrť, sebaláska, láska. Pri tvorbe textov vychádzam zo seba, chcem, aby to bolo osobné. Nemá podľa mňa zmysel písať o niečom, čo som nezažil. Texty, ktoré vyjdú zo mňa majú pre mňa väčšiu hodnotu. Určite sa dá písať aj o udalostiach, ktoré prežil niekto iný, ale ja idem cestou vlastných pocitov a zážitkov.“
Marek Žilinec stojí aj za nápadom spojiť Richardovu kapelu s hudbou Martina Geišberga. „Maťo robí peknú hĺbavú hudbu. Marek usúdil, že moja hudba je podobná a mohlo by to spolu fungovať. Pôvodne sme mali hrať len pár koncertov, ale už máme za sebou asi desiaty a zatiaľ vždy s veľkým úspechom,“ teší sa Richard a pozýva na ich veľký spoločný koncert 11. novembra v STARS auditoriu v Bratislave.
Na začiatku aj na konci koncertu máme vždy bubnovačku, ktorá je spontánna a vlastne si v nej robíme, čo chceme. To je pre mňa asi najkrajšia časť koncertu. Baví ma prenášať energiu z nás na ľudí a späť.
Okrem spojenia s Martinom Geišbergom sa Richardovi v zatiaľ pomerne krátkej hudobnej kariére podarilo naspievať už dva duety. Jeden s hereckou kolegyňou Nelou Pociskovou a druhý s kapelou Sole. „Veľmi ma baví spájať sa s inými hudobníkmi. Je to super, každý donesie niečo nové, čo by som ja sám v živote nedal. Páči sa mi ten mix našich energií, ktorý vzniká,“ hovorí Richard a prezrádza, že už oslovil na duet ďalšiu známu slovenskú speváčku.
Fotografia
„Prvý kontakt s fotením prišiel v roku 2016, kedy som mal obdobie, že som nevedel, čo so životom. Rodičia mi požičali peniaze na fotoaparát a začal som fotiť. Zopár fotografií som uverejnil na sociálnych sieťach aj v takej amatérskej sekcii National Geographic, kde si ľudia komentovali fotky. Raz mi tam moju fotku lajkol fotograf National Geographic, a to ma veľmi povzbudilo.“ Napriek prvotnému nadšeniu Richard fotiť prestal a techniku predal. Tento rok na jar však pocítil túžbu opäť sa k tomu vrátiť. „Už za svoje som si kúpil novú techniku, a začal som fotiť. No a dospelo to až do takého štádia, že som pre Alain Delon fotil jesennú kolekciu oblečenia. A dodnes ma to veľmi teší. Dúfam, že sa mi z fotenia podarí niekedy urobiť prácu, ktorá ma bude paralelne s herectvom a hudbou živiť.“
Na Richardových fotkách je príroda, zvieratá, architektúra aj ľudia. Je cítiť inšpiráciu anglickým vidiekom aj severskou prírodou. „Nešpecializujem sa na nič konkrétne. Príroda ma baví najviac, ale snažím sa fotiť všetko, čo mi pripadá niečím zaujímavé, pekné, inšpirujúce.“
Obľúbené lokality nemá, veľa fotí v lesoch na Záhorí, a v lete objavoval miesta na Slovensku vďaka koncertovaniu. Jeho snom je však fotiť v Nórsku, Indii, Nepále a v Tibete.
Herectvo aj hudba pre mňa majú charizmu práve v tom živom vystupovaní. Zatiaľ čo fotku, keď cvakneš, je neživá, zostane statická, až do vymazania sociálnych sietí alebo konca sveta.
Ešte viac ako fotenie Richarda baví postprodukcia. Umenie hrať sa s fotkou tak, aby vzbudzovala želané pocity. „V postprodukcii môže fotka opeknieť, získať iné farby či atmosféru. Vďaka nej dokážem doslova cítiť benzín z tej motorky, ktorá je na fotke, alebo tabak či čokoľvek iné. Baví ma meniť atmosféru fotky. Jedna fotka pritom môže mať rôzne štýly, aby vyzerala vždy inak.“
Keď sme ho oslovili na spoluprácu, hneď prichádzal s nápadmi. „Pri pohľade na vašu novú kolekciu mi okamžite napadla Stupava. Ja milujem, a vôbec sa tým netajím, všetko britské a severské. V niečom mi je to podobné. Mám rád hmlisté pochmúrne počasie, a hneď som si to vedel spojiť so zarasteným naštvaným chlapom s tajomnom v očiach. A tým, že ste mi vy dali slobodu a stotožnili sa s tým nápadom, mňa to bavilo. Lebo som mohol realizovať aj svoju predstavu o fotkách, ktoré som chcel urobiť niekedy v budúcnosti. Ponúkli ste mi vlastne možnosť sa sebarealizovať.“
Knihy
Je jasné, že umenie ako také je Richardovou prácou aj záľubou. Keď netvorí, rád bicykluje, otužuje, trávi čas s rodinou a psíkom. A číta. „Mám veľmi rád knihy. Milujem čítať klasiku. Ku knihám, ktoré mnou v živote najviac zarezonovali patrí Johann Wolfgang Goethe – Utrpenie mladého Werthera. Čítal som ju tri alebo štyrikrát a vždy som čítal akoby inú knihu, lebo zakaždým som v nej našiel niečo nové, iné. Na prvý pohľad sa mi kedysi javila ako kniha o smrti. Ale dnes ju vnímam ako knihu o živote,“ opisuje svoju najobľúbenejšiu knihu Richard Autner. K jeho obľúbencom patrí aj filozof Marcus Aurelius a trojicu uzatvára najobľúbenejší autor Herman Hesse. „On je pre mňa mág pera a kráľ literatúry. Dokonca mám vytetovaný jeho podpis.“
Veľkú záľubu má aj v literatúre faktu o druhej svetovej vojne a J.R.R. Tolkienovi. „Mám od neho všetky knihy, kupujem si rôzne vydania. Je pre mňa vizionár. Až sa mi ťažko verí, že by tak obsiahlo a dokonale opísal všetko, čo je v jeho knihách… Zdá sa mi neuveriteľné, že by to vymyslel. Čo ak popisoval len niečo, čo nám bežným ľuďom nie je viditeľné? Toto je pre mňa veľmi fascinujúce.“
Svoju vášeň k literatúre Richard postupne pretavuje do vlastnej knihy, ktorá bude tak trochu rozprávkou pre dospelých. „Aj keď ten príbeh je skôr tragický ako rozprávkový. Kniha je sama o sebe veľmi pozitívna, ale mám pocit, že v tých negatívnych témach mám možnosť ľudí viac poučiť. Chcem do tej knihy pretaviť všetky filozofie, ktoré ma formovali.“
Jediné, čo Richarda Autnera mrzí je, že si ju sám nebude vedieť ilustrovať. „Vizuálnu stránku knihy už v hlave mám, ale ilustrátora ešte nie. Veľmi by som chcel vedieť maľovať. Vyjadriť to, čo vidím vo svojej hlave. Skúšal som to, ale neviem to,“ hovorí Richard a dopĺňa, že kniha je v procese, no môže trvať ešte roky, kým ju dokončí.
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
