Je zdatný tanečne i herecky, rovnako šikovne však dokáže maľovať obrazy. Vidieť na doskách, ktoré znamenajú svet ho v súčasnosti môžete v Prahe, Brne aj v Mníchove. Je tvárou a dušou našej novej kampane Nová éra, ktorá prezentuje novinky v našej ponuke. Prečítajte si rozhovor s multitalentovaným Michalom Heribanom.

 Si umelecky veľmi nadaný – tanečne, herecky, výtvarne. V ktorej polohe umenia sa cítiš najlepšie?

Najlepšie sa cítim ako umelec na voľnej nohe, milujem tú slobodu, keď môžem tvoriť a pracovať na tom, čo ma momentálne zaujíma, čo ma v danej chvíli fascinuje, nechať sa unášať osudom. Mám obdobia, kedy sa viac venujem divadlu, tancu a napríklad počas prvého lockdownu, som začal maľovať obrazy a viac tvoriť. Vyhovuje mi rozmanitosť, snažím sa vyhýbať stereotypu a vytvoriť si každý rok akýsi balans. Tento rok som bol viac v roli choreografa, či už prizvaný do projektu alebo v rámci vlastného predstavenia. Možno o pár rokov začnem tvoriť sochy. :)

To by pre teba ale nebolo úplne neznáme. :) Študoval si sochárstvo a scénografiu, neskôr pedagogiku výtvarného umenia. Ako si sa teda dostal k tancu?

Od detstva ma fascinovalo umenie a divadlo, vždy ma to ťahalo tým smerom a vedel som, že to bude moja cesta. Od základnej školy som navštevoval detský tanečný súbor Niagara, kde sme sa venovali americkým country tancom, európskym národným tancom a stepovým technikám. Takže až do obdobia strednej školy som chodil po vystúpeniach a tanečných súťažiach. V takomto prostredí sa naučíte disciplíne, odbúravať trému, stres a hlavne získate sebadôveru. Popri tom som začal študovať výtvarné umenie a neskôr, počas vysokej školy, som objavil tanečné divadlo a školu Elledanse v Bratislave, kde som pôsobil približne sedem rokov. Bol som súčasťou niekoľkých celovečerných predstavení a zamiloval som si divadlo. Nikdy som si však nepomyslel, že by ma v budúcnosti mohli tanec a divadlo živiť.

V súčasnosti žiješ v Prahe, ale pôsobíš aj v Mníchove. Kde ťa môžeme vidieť vystupovať?

Do Prahy som sa dostal cez konkurz. Bol to môj prvý tanečný konkurz, organizoval ho festival Tanec Praha, a bol do projektu s uznávaným nemeckým choreografom Michom Puruckerom. Konkurz som vyhral, a tak začala naša dlhoročná spolupráca. Momentálne chystáme už siedmu premiéru v Mníchove s názvom „Threads and Knots“ so skvelými tanečníkmi z Talianska, Belgicka a Nemecka. Od roku 2015 taktiež spolupracujem s Lenkou Vagnerovou & Company.

Momentálne ma môžete vidieť v Národnom divadle v Prahe (Sternenhoch), v divadle Minor (Sněhová královna), v divadle Bravo s akrobatmi z Losers Cirque Company (Vzduchem) a v súčasnosti premiérujeme predstavenie s medzinárodným obsadením „Ostrov” choreografky Jany Burkiewiczovej, ktorú poznáte na Slovensku ako režisérku Plesu v opere. Taktiež som začal spolupracovať s úžasnou Janou Drdáckou, poprednou flamenco tanečnicou na projekte „Sen o Božene“. Začiatkom budúceho roka ma čaká pražská premiéra môjho autorského projektu „Reproducent“. V spolupráci s Contemporary theatre v Prahe chystáme premiéru predstavenia „Happines“ a od budúceho roka budem hosťovať v Národnom divadle v Brne, kde budem súčasťou opery „Alcina“ v réžii Jiřího Heřmana.

Minulý rok si bol nominovaný na Cenu Thálie za svoju rolu v Panoptiku (predstavenie Tanečného divadla Lenka Vagnerová & Company). Čo to pre teba znamenalo?

Ceny Thálie sú prestížnym ocenením umelcov v oblasti divadla. Čo sa kategórie tanca týka, získavajú toto ocenenie pravidelne skvelí baletní sólisti. Porota, samozrejme, nezabúda ani na iné žánre a do širšej nominácie sa dostanú aj profesionáli z oblasti súčasného tanca, fyzického divadla a pantomímy. Mne sa to podarilo minulý rok, dostal som sa do úzkej nominácie medzi troch najlepších a veľmi ma to potešilo. Je to krásna odmena za prácu, ktorú robím. Pretože tanec je krásny, ale je to aj drina a dlhé hodiny strávené na tréningoch a skúškach. Pot, bolesť, zranenia, disciplína a my tanečníci často nepoznáme, čo je to víkend.

Vo svojom profesionálnom živote si obklopený umením dennodenne. Navštevuješ kultúrne podujatia aj ako divák? Ak áno, čo ťa v poslednom čase zaujalo?

Snažím sa chodiť na kultúru, aj keď je to časovo náročné, ale myslím si, že je veľmi dôležité mať prehľad a byť súčasťou umeleckej komunity, podporiť kolegov. Určite odporúčam muzikál „Lazarus“, či už pražskú verziu v Divadle Komedie alebo tú bratislavskú v Divadle Aréna. Ja naozaj nemám rád muzikály, ale toto stojí za to, hlavne keď máte radi hudbu Davida Bowieho. Rád by som v Bratislave vyzdvihol dve mladé divadelné zoskupenia, a to divadlo NUDE. Ich predstavenia sú o živote, o nás, sú také pravdivé a nájde sa v nich každý. Sú vtipní, aktuálni a otvárajú tabuizované témy. Tým druhým zoskupením je divadlo DPM. Je to skvelá a mladá generácia hercov, ktorí práve získali svoj vlastný priestor na hranie a je dobré o nich vedieť. Určite navštívte ich sociálne siete a zistite si viac.

Venuješ sa najmä súčasnému tancu. Kto alebo čo najviac ovplyvnil tvoj tanečný štýl?

Súčasný tanec alebo contemporary dance je veľmi široký pojem a má rôznu podobu. Niekedy môžete prísť na predstavenie súčasného tanca a nevidíte „tanec“, len zvláštne pohyby alebo statické polohy, inokedy vám to pripomína bojové umenie, gymnastiku, balet, tai-chi, hip-hop… Ja sa venujem technike floorwork, ktorá pracuje so zemou na zemi. predstavte si break dance, ale viac tanečný a menej akrobatický. :) Potom partnering v súčasnom tanci, sú to párové techniky, spôsob, ako zdvíhať a byť zdvíhaný, a ako pracovať s váhou, dotykom a úchopmi… Tanečníka najviac ovplyvní jeho pedagóg, choreograf a potom je to osobný záujem, akým smerom sa chce vydať. Ja sa snažím zobrať si od každého niečo, ale pritom zostať originálny a jedinečný.

Už si to spomínal, počas prvého lockdownu si začal maľovať obrazy. Táto tvoja aktivita vyvrcholila vernisážou na Bratislavskom hrade. Čo je motívom tvojich diel?

Keď nám zavreli všetky divadlá a nemohli sme trénovať, zrazu som mal čas na akúsi rekonvalescenciu a oddych. Niekedy v našej brandži nepoznáme stopku a často ideme nad svoje limity. Počas prvej karantény malo moje telo, môj pracovný nástroj, čas na oddych, a to som sa pokúšal preniesť na plátno. Ticho, oddych a zastavenie. Objavil som facebookovú skupinu Coronart a moje obrazy mali veľký úspech. Neskôr som dostal ponuku vystaviť celú sériu na hrade. S maľovaním pokračujem, ale už nie tak intenzívne ako počas prvej vlny.

Aj keď voľného času asi naozaj nemáš veľa a z tvojich slov cítiť, že práca ti je aj koníčkom, čo rád robíš, keď nepracuješ?

Mám skvelého psíka Oskara, ktorý mi robí radosť, rád trávim čas s kamarátmi, milujem jedlo, filmy, Playstation, občas si zabehám a otužujem sa vo Vltave. Mám veľkú, užasnú rodinu, tak ak mám pár dní voľna trávim čas s nimi.

Aké sú tvoje vízie do budúcna, čomu by si sa chcel venovať? Máš nejaký sen, ktorý by si si chcel splniť?

Ako som už naznačil, nechávam sa unášať osudom a zatiaľ som s touto stratégiou spokojný. :) Do budúcna chcem ale viac voľného času, aby som mohol cestovať a spoznávať svet. Určite sa chcem vrátiť k sochárstvu a prepájať všetko, čo ma baví a má pre mňa zmysel.

Páčil sa Vám článok?
Zdieľajte ho so svojimi známymi: