Keď sme u nás v Alain Delon žurnále plánovali vydanie venované klasickej hudbe, okamžite sme vedeli, že by nebolo kompletné bez profilu jedného z najpoprednejších husľových virtuózov súčasnosti. Kvôli vyťaženosti sólistov podobného kalibru sme však mali malú dušičku, či sa nám podarí rozhovor zorganizovať. Vďaka jeho fantastickej priateľskej povahe a prístupnosti vám dnes v našom žurnále predstavujeme človeka, ktorý hrá hlavnú úlohu v súčasnej slovenskej vážnej hudbe. Dámy a páni, pán Dalibor Karvay.
Pri pohľade na Daliborov životopis vám okamžite udrie do očí jeho vek. Je neuveriteľné, koľko tento mladý virtuóz dosiahol za taký krátky čas. Z rodného Martina sa vo svojich trinástich rokoch presťahoval do Viedne za štúdiami na konzervatóriu, v ktorých pokračoval následne na prestížnej Universität für Musik und darstellende Kunst v Grazi. Ku všetkému si počas hrania s najlepšími svetovými orchestrami, ako Radio Symphonierorchester Wien, English Chamber Orchestra, alebo Rundfunk Sinfonier orchestra Berlin, Dalibor stále nachádzal čas na zbieranie prestížnych ocenení zo svetových súťaží. Akoby len tak, mimochodom.
Keď stretnete Dalibora Karvaya po prvýkrát, okamžite na vás zapôsobí dojmom, že je to skrátka veľmi príjemný a bezstarostný chlapík. Jednoducho, typ človeka, s ktorým by ste si kedykoľvek
vyšli na pivo a pokecali o futbale alebo tenise. Športy, ktoré si sám veľmi rád zahrá.
Otec nebol veľmi nadšený, keď som povedal, že chcem hrať na husle, lebo si bol vedomý, aká to je drina. Avšak ja som veľmi chcel, a tak ako tri a pol ročný som pod stromček dostal prvé husle. Pritom ma však do ničoho netlačil. Chodil som hrať futbal, tenis a popri tom som hral na husle. Zistil som, že to mi ide najlepšie, a tak som začal viac cvičiť.
Tvrdá práca bola zreteľne vždy hlavnou Daliborovou prioritou. Počas jeho štúdií vo Viedni a Grazi niekedy strávil až dvanásť hodín denne prípravou na veľké koncerty alebo súťaže. Uznáva, že talent je potrebný, avšak je iba jednou zo súčastí úspechu. Mnohí si myslia, že stačí mať talent, ale podľa Dalibora je to iba určitý predpoklad, treba k nemu ešte strašne veľa iných vecí. Od malička cvičiť a hrať koncerty na pódiu, mať dobrý nástroj, dobrého profesora. Práca so skvelými profesormi a hranie s fantastickými muzikantmi bol vždy cieľ pre Dalibora. Podľa neho sa od nich človek dokáže inšpirovať k naozaj veľkým výkonom.
Je veľkým fanúšikom komornej hudby a vždy keď navštívi Prahu si s Radkom Baborákom, fenomenálnym hornistom, rád zahrá v komornom orchestri. Taktiež prácu so slávnym dirigentom Seiji Ozawom považuje za zdroj veľkej inšpirácie. Bez vášne pre hudbu by však toto všetko nespravilo pána Karvaya takým veľkým huslistom. Vždy mal cieľ byť sólistom a užívať si každý moment svojej kariéry.
Je to v niečom iné ako keď hráte v orchestri. Človek je zodpovedný sám sa seba, za to čo nacvičil, a čo vie. Mám rád slobodu a to mi kariéra sólistu dáva.
Ďalšia nedávno objavená vášeň vyplýva celkom iste v jeho skúsenosti z učenia sa od najlepších. Daliborovi robí veľkú radosť objavovať potenciál v mladých huslistoch a pomáhať im zlepšovať sa.
“Vo Viedni mám pár študentov, takisto v Bratislave na Konzervatóriu a to ma veľmi napĺňa. Som veľmi rád, keď môžem ďalším ľudom pomôcť.” Mať iba tridsať rokov a dokázať v živote toľko čo Dalibor nastoľuje otázku, kde ďalej sa vidí. Okrem hrania a cestovania po svete, práce, ktorú miluje zo všetkého najviac, by rád pokračoval práve v učení. A je skvelé, že ľudia ako Dalibor chcú odovzdávať svoje skúsenosti ďalej. Keď sa ho opýtam na radu, ktorú by dal mladým talentom, cituje z vtipného, o to však pravdivejšieho sloganu na tričku, ktoré raz videl. “Ako sa dostať do Carnegie Hall? – Cvičiť, cvičiť, cvičiť.” Kruh sa uzatvára, a tak ako bolo patrné na začiatku nášho rozhovoru, aj teraz Dalibor poukazuje na tvrdú prácu.
Pán Dalibor Karvay je s určitosťou budúca legenda Slovenskej klasickej hudby. Mať možnosť s ním stráviť hoc len hodinu je nielen veľká česť, ale hlavne ako som spomenul v úvode, zábava. Keď
zastavíme nahrávanie, naša konverzácia voľne pokračuje, niečo nie príliš obvyklé pri formálnych rozhovoroch. A hovorí o Daliborovej povahe naozaj veľa.
Keď sa Dalibor Karvay objaví v koncertnej sále vo vašej blízkosti, nenechajte si ujsť jeho koncert. Ak máte čas už 12. novembra môžete Dalibora Karvaya vidieť hrať spoločne so Symfonickým Orchestrom Slovenského Rozhlasu v rámci druhého abonentného koncertu v Slovenskom Rozhlase. Určite neoľutujete.
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
