Uvedomujeme si, že súčasťou života moderného muža nie je len práca a trávenie voľného času, ale vo veľkej miere aj rodina. Preto sme sa rozhodli priniesť vám sériu článkov venujúcu sa rodine, vzťahom a tak trochu aj duševnému zdraviu. Toto je druhá časť seriálu s neuropsychológom Robertom Krausem. Prvý článok o tom, ako sa pripraviť na rodičovstvo si môžete prečítať tu.
Otcovia, či rodičia vo všeobecnosti, často chcú, aby deti mali všetko, a preto trávia veľké množstvo času v práci. Myslia si, že vďaka tomu ich deti pôjdu do dobrých škôlok, škôl, na zaujímavé krúžky… Až neskoro zistia, že deti síce majú všetko, ale to, čo im chýba je rodič, jeho prítomnosť, fyzická aj mentálna. V tejto časti nášho seriálu s doktorom Krausem sa dozviete množstvo informácií o úlohe otca v rodine, o otcovi na rodičovskej dovolenke a o výchove detí.
„Vo finále je dieťaťu jedno, v akom aute sa vezie, aké má vajíčko, prípadne v akom dome býva. Omnoho dôležitejšie je, aký vzťah má otec k matke a matka k otcovi, aký vzťah majú k samotnému dieťaťu. A aj od toho sa odvíja proces učenia. Dieťa dozrieva aj bez takýchto externých vplyvov. Ale sú výskumy napríklad z rumunských sirotincov, ktoré ukázali, že keď deti nemali kontakt s rodičmi, tak síce dozrievali, rástli, lebo mali zabezpečené základné fyziologické potreby, ale z hľadiska fungovania mozgu im chýbali neurónové prepojenia, a v dôsledku toho boli deti na tom omnoho sociálne, ale aj emocionálne horšie než deti, ktoré vyrastali v zdravom a podnetnom prostredí,“ vysvetľuje doktor Krause.
Otec na rodičovskej dovolenke
Je samozrejmé, že dieťa v prvých mesiacoch svojho života potrebuje najmä matku. Naďalej sa rozvíja vzťahová väzba medzi ňou a dieťaťom, bábätko hneď po pôrode hľadá mlieko, identifikuje vôňu matky, a jej dotyky. Neskôr, po pár mesiacoch je však už bežnejším javom ako v minulosti, že roly otca a matky sa vymenia, otec ide na rodičovskú dovolenku k dieťaťu a matka sa vracia do práce. Matka je však v prvotných mesiacoch po pôrode už z evolučného hľadiska dôležitejšia než otec.
„Ak je muž schopný opustiť zaužívaný stereotyp, že on je ten, ktorý zarába a žena je tá, ktorá sa stará o domácnosť a dieťa, môže to mať výhody. Dieťa má zrazu intenzívnejší kontakt so svojím otcom, má pred sebou iný typ vzoru, robí iné aktivity, vidí iný postoj, prístup. Dieťa ťaží z prítomnosti osoby, ktorá s ním trávi veľké množstvo času. Matka má zase možnosť sebarealizácie, cíti sa viac ocenená a uznaná. Je dôležité, aby sa stierali tieto rozdiely medzi mužom a ženou, aby to nebolo len o tom, že výchova detí je len na matke, je aj o otcovi. Obaja majú svoj výrazný vplyv na dieťa, každý z tej svojej roly. Či chceme alebo nechceme, rodičia vplývajú na svoje deti. Otec vplýva inak ako vplýva matka a matka inak ako otec. Aj keď matka pracuje a otec je na rodičovskej, tak to nie je hanba a taktiež by hanbou nemalo byť, že žena je na materskej a otec pracuje. Je dôležité, aby obe tie roly boli vnímané ako rovnocenné, bez toho, aby tam bola nejaká menejcennosť alebo nedocenenosť,“ hovorí Robert Krause.
Rodičia ovplyvňujú svoje deti
Deti sú od narodenia veľmi intenzívnym pozorovateľom, nasávajú informácie a na základe nich si vytvárajú obraz o svete, v ktorom žijú. Často prežívajú to, čo prežívajú ich rodičia a sú „odrazom“ rodiny, ktorej sú súčasťou.
„Laici občas hovoria ,Ooo, tak to dieťa je odrazom tej rodiny, a oni sú takí pokojní a vidíme, že aj to dieťa je potom pokojné ‘. To však automaticky neznamená, že keď je dieťa nepokojné, že sú zodpovední rodičia, lebo, samozrejme, vstupujú do toho aj iné premenné. Platí, že prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, ovplyvňuje to, akým spôsobom vyrastá,“ približuje Krause, a v príklade ukazuje, aké obrazy deťom ponúkame:
„Dieťa pozoruje, čo urobí rodič, keď príde z práce. Vyzlečie si bundu, privíta sa s nami, ideme večerať, a takýmto spôsobom si dieťa vytvára určitý model, ako funguje muž a žena, a môže to tak potom robiť v budúcnosti. Ale opäť, keď vidí iný vzor, rodič príde domov nahnevaný, sadne si k počítaču, kričí po nás… My sme pre dieťa film. To znamená, že dieťa je pozorovateľom rôznych filmov, niektoré sú akčné, niektoré sú komediálne, dobrodružné, niektoré sú sci-fi. My sme tí, ktorí mu tie filmy prehrávajú. Platí, že to, aké „filmy“ pozeráme, vo finále určí, kam budeme smerovať.“
Buďme deťom vzorom a ukazujme im rešpekt už od útleho detstva. Ak dieťa urobí chybu a my chceme, aby sa ospravedlnilo, musíme sa dokázať ospravedlniť aj my. „Rodič by mal ukázať svojmu dieťaťu to, že chyba môže byť motorom učenia a práve vďaka chybe sa aj ja môžem niečo naučiť. Áno, môžeme robiť chyby a učiť sa z chýb druhých ľudí. Som za to, aby dieťa videlo vo svojom rodičovi vzor, ktorý následne ono bude zrkadliť. Lebo keď sme my nahnevaní na dieťa, hovorím napr. o novorodencovi alebo batoľati či dojčati, tak v tom máme krásne možnosť vidieť, že ten hnev je na nás, že sme to nejakým spôsobom my nezvládli. Už nemáme toľko frustračnej tolerancie, alebo sme podráždení, nevyspatí.
Rodičia by mali brať do úvahy to, že keď príde dieťa, tak budú mať do istej miery zanedbané vlastné fyziologické potreby – potreba odpočinku, potreba najedenia sa, sexuálnu potrebu, a je to pochopiteľné, preto aj tá rola rodiča v sebe nesie zmenu stereotypu, životného štýlu, ale často je to pri dlhodobom behu omnoho krajšie obdobie ako obdobie bez dieťaťa. Aj keď je to spočiatku veľmi náročné,“ hovorí Krause a dopĺňa, že rola otca je v každej rodine kľúčová.
„V psychológii poznáme desatoro otca. Podľa neho je prvou povinnosťou otca voči svojim deťom milovať ich matku. V ďalších bodoch je spomenutá fyzická prítomnosť otca, otec vlieva silu, prináša nádej, je vzorom pre deti, dáva istotu, povzbudzuje, spomína, rozpráva, odpúšťa, učí deti riešiť problémy.“
Keď príde do rodiny druhé dieťa
Tak, ako zmenilo dieťa život obom svojim rodičom, tak aj príchod ďalšieho člena domácnosti ovplyvní všetkých jej členov. Rodičia potrebujú svoju pozornosť a čas venovať obom deťom, aj sebe navzájom, no a staršie dieťa sa kvôli tomu hlavne spočiatku môže cítiť odstrčené či menej ľúbené. „Samozrejme, je to prirodzené. Dôležité je, aby rodičia staršiemu dieťaťu vysvetlili, opísali situáciu, a aby to dieťa malo možnosť navnímať. Môžeme použiť rôzne prirovnania, že mamino srdiečko je teraz väčšie a môže dať viac lásky aj súrodencovi. Je dôležité, aby to dieťa malo vysvetlené aj pochopené,“ radí doktor Krause.
Je to psychicky veľmi náročné obdobie aj pre rodičov, nastavenie si nového režimu v rodine a v ešte väčšej miere zanedbávanie vlastných potrieb. „Každého člena domácnosti príchod nového člena ovplyvní inak, ale sú tam aj nejaké podobnosti. Napríklad muž sa môže cítiť ukrátený z hľadiska pozornosti, lebo manželka mu možno už nevenuje toľko dotykov, nemajú taký frekventovaný sexuálny styk, muž sa môže cítiť fyziologicky zanedbaný v tejto oblasti. Žena sa môže cítiť nepochopená, neprijatá, neakceptovaná, frustrovaná z nedostatku spánku a odpočinku, čiže to následne ovplyvní aj vyššie potreby ako napríklad rozhovor, kontakt s partnerom… Je dôležité byť v takýchto chvíľach empatický k deťom, partnerovi aj sebe samému.“
O tom, prečo je balans medzi prácou, rodinou a sebou v živote dôležitý sa dočítate v ďalšej časti seriálu s doktorom Krausem. Predchádzajúci článok o tom, ako sa pripraviť na rodičovstvo si môžete prečítať tu. V tretej časti sme sa venovali potrebe balansu v práci, rodine a živote a duševnému zdraviu.
Robert Krause
Otec, neuropsychológ a vysokoškolský učiteľ, ktorý sa špecializuje na neuropsychologické aspekty ľudského správania sa, ale aj neuropsychologické aspekty prenatálneho a postnatélneho vývinu. V Rádiu Slovensko má pravidelnú rubriku Dr. Krause – Záhady mysle. Je odborným garantom online televízneho seriálu Spoznaj myseľ s Dr. Krause. Taktiež je odborným garantom detského televízneho seriálu Jojo, to vážne? V roku 2022 vydal dve knihy o detskom mozgu – Detský mozog: Novorodenec a Detský mozog: Batoľa.
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
