Z filmov to určite poznáte všetci. Najskôr dohora vystreľujú ruky s dražobnými číslami a potom príde to známe „Po prvé, po druhé, po tretie, predané.“ zakončené klepnutím kladivka. Dražby umenia sú zážitkom, ich priebeh je nepredvídateľný, a záver sa ťažko predpokladá. Ak ste si doteraz mysleli, že aukcie nie sú pre vás, no láka vás zažiť ich nenapodobiteľnú atmosféru, možno váš názor zmení rozhovor s riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA Júliusom Barczim. Ten hovorí, že ich dražieb sa zúčastňuje naozaj ktokoľvek. „Od automechanika po politika. Hlavný predpoklad toho, že človek na aukciu príde je to, že ho umenie baví a má chuť niečo z neho vlastniť.“
Vstúpte s nami do sveta, v ktorom môžete objavovať, zabaviť sa, a hlavne, odniesť si z neho naozajstné kvalitné umenie.
Aká je história aukcií, kam siahajú ich počiatky?
Samotný formát dražieb je otázkou raného novoveku. Bol to ten spôsob predaja napríklad dobytku na trhu, keď povedali cenu a ľudia sa začali prekrikovať so slovami „ja dám viac“. O dražbách umenia hovoríme niekedy od 17. storočia, kedy bola tzv. zlatá doba nizozemskej maľby. Najstaršie aukčné domy, teda tie, ktoré ešte aj dnes fungujú a sú považované za alfa aukčné domy, vznikli niekedy okolo polovice 18. storočia. Naša aukčná spoločnosť SOGA vznikla v roku 1996 na základoch dávnejšie založeného starožitníctva.
To ale neznamená, že na Slovensku dovtedy niečo takéto neexistovalo. My sme boli do 1918 súčasťou Rakúsko-Uhorska, kde aukcie boli úplne bežnou súčasťou života. Potom za socializmu bol trh regulovaný komunistickou stranou, vtedy bol predaj umeleckých diel smerovaný cez štátne predajne, ktoré sa volali Dielo. Predávalo sa v nich tzv. „nekonfliktné umenie“, teda skôr dekoratívne veci, ktoré sa pod názvom umenie šírili. Nebolo tam nič progresívne, nič, čo by nejakým spôsobom reflektovalo na spoločnosť alebo na to, že tu je nejaký problém. To nebolo žiaduce a zmenilo sa to až po roku 1989.
Ako prebieha dražba?
Vyzerá presne tak, ako v televízii. Je tam licitátor, ktorého úloha je kľúčová, dá sa povedať, že aj najdôležitejšia, lebo to je ten človek, ktorý priamo predáva diela. A potom je tam komentátor, ktorý hovorí o predkladaných dielach. Ukazovači diel ich ľuďom ukazujú v bielych rukavičkách a ľudia v sále dvíhajú dražobné čísla.
U nás na Slovensku vedieme aukciu dvaja, lebo naše dražby sú zvyčajne menej dynamické, ponuky prichádzajú opatrnejšie ako na niektorých veľkých svetových dražbách. Nedvíha sa každá ruka s číslom. Ale sem-tam sa to stane aj u nás. Aj ja som zažil aukciu v roku 2012, kedy sme dražili diela Ladislava Medňanského, a ľudia sa naozaj prebíjali, ich ruky vystreľovali hore od prvej položky. A samozrejme, na každej aukcii je niekoľko takých položiek, o ktoré je bitka.
Je možné zúčastniť sa aukcie len ako divák? Je určený nejaký dress code?
Aukcie sú verejné. Najskôr usádzame tých, čo majú svoje registračné číslo a potom vchádzajú tí, čo sa prišli pozrieť. Dress code žiaden nie je. U nás si na to nikto nepotrpí, od nikoho nechceme, aby prišiel v norkovom kožuchu. Ten pocit „obliecť sa lepšie“ prichádza zo zahraničných aukcií. Lebo tam, keď niekto prichádza niečo kupovať za milióny eur, tak aj vyzerá inak. Málokedy sa na aukcii stretnete s milionárom oblečeným v džínsoch. Navyše, po dražbách, kde sa dražia diela za stomilióny je aj nejaká recepcia potom, tak je dobre, keď človek vyzerá adekvátne príležitosti. My sme na Slovensku v tomto uvoľnenejší, a ja to mám rád.
Ako sa môže človek aukcie zúčastniť? Dá sa dražiť aj na diaľku?
Áno, dá. Keď sa pozriete na to, ako vyzerajú dražby Christie’s alebo Sotheby’s, tak všade majú také veľké pulty plné telefonistov. Zvyčajne tie najzásadnejšie dražby v rámci aukcie sa udejú cez telefón.
Existujú aj online formy aukcií, ktoré robí aj SOGA. Aký je rozdiel medzi dielami draženými naživo a online?
Online aukcie začínali ako taký doplnok k veľkým živým aukciám, ale smerom k dnešku sa tie rozdiely stierajú. Je síce pravda, že ešte pred covidom sme všetci mali pocit, že ideme do digitálneho sveta, všetko bude nahradené digitálnym obsahom, priestorom a na všetko budú existovať digitálne nástroje. Ale práve pri predaji umenia sme zistili, že nie vždy je to na tej istej úrovni ako živý kontakt s výtvarným dielom. Určite sú ľudia, ktorí investujú do umenia a nejde im o umenie ako také, ale o návratnosť po istej dobe. V takom prípade ten kontakt nie je potrebný, pretože si dajú poradiť od odborníka. Ale pokiaľ je človek investor a zberateľ, ktorý má záujem o umenie, páči sa mu to a má to rád, a to dielo nepozná, je dobré ho vidieť naživo, lebo tí ľudia potom s tým doma žijú.
My sme online aukcie zaviedli pomerne skoro, myslím, že v roku 2008.
Aukciám predchádzajú predaukčné výstavy. Čo sa na nich môže záujemca dozvedieť? Ako dlho trvá vystavenie diel?
Podľa dražobného poriadku by ste mali mať právo dielo vidieť pred aukciou. Niekedy aj to predvádzanie na aukcii stačí, ale pokiaľ ide o výtvarné diela, je dobré, ak sa človek vie aj viackrát vrátiť, pozrieť sa na to, prípadne sa o diele porozprávať s ďalšími odborníkmi.
Najneskôr mesiac pred aukciou musí byť celá kolekcia uzavretá, aby sa stihol napísať a vytlačiť katalóg, a v neposlednom rade pripraviť výstava. Zvyčajne také dva – tri týždne pred aukciou je výstava sprístupnená, a robíme aj komentované prehliadky, kde diela záujemcom predstavujeme.
Čo určuje cenu umeleckého diela?
Alibisticky sa na to dá odpovedať, že trh. Ale v zásade sa cena určuje na základe nejakých skúseností, za čo sa ktoré diela predávajú, alebo autor má svoje cenové rozpätie, a na základe toho sa určuje cena konkrétneho diela. Samozrejme, niekto, kto vlastní to dielo má predstavu, my máme skúsenosti, a výsledok je o dohode. Ale zvyčajne, vzhľadom na našich klientov a zberateľov nie je vôbec čestné tie ceny strieľať len tak hore-dole. Je dobré vedieť si tú cenu aj zdôvodniť, a tak to aj robíme.
Keď chystáte dražbu, máte už predstavu, kam až môže cena za diela vyletieť?
Toto je veľká ezoterika, lebo v zásade, to, čo sa deje na aukcii je iracionálne. Nie sú tam žiadne pravidlá, neplatí nič, čo by sa malo nejakým spôsobom dodržať – ak hovoríme o tom, kam až môže suma za jedno umelecké dielo vyletieť. Pri samotnom dražení platí, samozrejme, dražobný poriadok, ale ten sa týka skôr vecí pred a po, samotná dražba je o ľuďoch. Ale v zásade áno, už pred aukciou vieme odhadnúť, ako dopadne, vieme, o čo je záujem. No niekedy nás vie výsledok aj prekvapiť. Milo aj nemilo.
Môže sa stať, že o nejaké dielo nebude vôbec záujem?
Jasné, na aukcii sa vydraží zvyčajne 30 – 60 % diel. Málokedy je to 100 %. Mali sme už aj 100 % úspešnosť pri menšom počte diel. A zvyčajne pri charitatívnych aukciách sa vydraží všetko.
Čo sa deje s nevydraženými dielami?
Vrátia sa k nám, máme poaukčný predaj, ku ktorému sa takisto viaže výstava v našich priestoroch. Až potom sa diela vrátia majiteľom.
Je o aukcie na Slovensku záujem?
Nie je dobré si aukcie predstavovať ako ľudovú zábavu. Umenie je otázkou elít, či sa nám to slovo páči alebo nie. O umenie by sme sa mali zaujímať všetci, ale je len veľmi malé percento ľudí, ktorí sa oň zaujímajú tak, že ho buď zbierajú alebo doň investujú.
Ísť do galérie bez toho, aby som vedel, čo v nej uvidím, má málokedy zmysel. Pretože súčasné umenie môže pôsobiť veľmi hermeticky a nezmyselne. Sú veci, na ktoré môžeme byť hrdí, a to je napríklad kvalitné umenie druhej polovice 20. storočia, šialená maľba 19. storočia. Koncept neoavantgardy druhej polovice 20. storočia je dosť náročný na pochopenie.
Práca nás teoretikov umenia je dôležité predovšetkým na sprostredkovanie umenia laikom. Jednak práca s umelcom, robiť výskum, zaoberať sa tým, čo vznikalo v rámci umenia v minulosti.
O aké umelecké diela je najväčší záujem?
Na Slovensku najmä o slovenské umenie, veľmi veľký záujem je o súčasné umenie a umenie druhej polovice 20. storočia. Tento jav je typický pre mladé trhy, akým je aj ten náš slovenský – to, čo máme najčerstvejšie, tomu veríme najviac. V tomto duchu sa u nás dobre predáva aj medzivojnová moderna – Benka, Galanda, Fulla atď. sú autori, ktorí nás „živia“, predávajú sa za vysoké sumy, ide o naše rodinné striebro. Súčasné umenie, ktoré vzniká teraz je náročnejšie na pochopenie, ale nie nepochopiteľné – ak sa niekto odhodlá a má čas a chuť preniknúť do sveta umenia, na konci tejto cesty bude obohatený a možno aj šťastnejší.
Koľko slovenských umelcov sa objavuje na zahraničných aukciách?
Veľmi málo. Je však potrebné rozlišovať medzi starším a súčasným umením: staršie diela, ktoré vznikli na území Slovenska sa môžu v zahraničí vyskytnúť, rovnako vidíme, že napr. Benka alebo Mousson sa vyskytujú na aukciách v Prahe či vo Viedni. Súčasné umenie však prvoplánovo nepatrí na aukcie. To, že to tu v strednej Európe robíme, neznamená, že sa to deje aj vo svete. My to robíme, lebo nemáme vybudovanú sieť malých galérií a art fairov, donedávna tu nič také nebolo, a aukčná spoločnosť bolo jediné miesto, kde sa dalo zohnať súčasné umenie.
Od akých súm sa dajú kúpiť kvalitné umelecké diela?
Záleží od techniky, práce na papieri sú spravidla lacnejšie, takisto grafické práce. Lebo aj keď je to originál, môže byť jednej grafiky 20 – 30 ks, a cena vďaka tomu klesá. Slovenské umenie je všeobecne ale na niekedy až smiešne nízkych hodnotách. O nás a našich umelcoch je slabé povedomie v zahraničí, a navyše máme malý trh. Ale postupne to stúpa s rastúcim záujmom.
Dnes pokojne kúpite grafiku Čiernych dier od Erika Šilleho, ktorý predáva svoje maľby za 5 000 – 10 000 eur, čo sú vysoké sumy za súčasné umenie, za 25 eur. To ale neznamená, že je to lacný autor. Je to koncept Čiernych dier, len som chcel povedať, že aj toto sú už sumy, za ktoré sa dá kúpiť kvalitné umenie.
My máme v SOGA také pravidlo, že pod 500 eur umenie v ponuke nemáme, ale sú výnimky. Napríklad sme do ponuky zaradili malú zaujímavú kresbu od Ladislava Medňanského za 300 eur.
Za akú sumu sa vydražilo doteraz najdrahšie umelecké dielo na Slovensku?
Najdrahšie dielo bolo od Domenica Zampieriho, Chlapec s dalmatíncom, ešte v korunách za 15 000 000, teda viac ako 530 000 eur. Tie stotísícové aukcie nie sú až také časté, nie je u nás toľko takých vzácnych diel. Podľa nášho rebríčka najdrahšie vydražených diel sú zo slovenských autorov na vrchole Martin Benka, Július Jakoby a Ľudovít Fulla.
Často sa stretávate s falzifikátmi?
Veľmi často. Je to naša každodenná realita. Všetko, v čom sú peniaze podlieha potom aj takejto nelegálnej činnosti. Falzifikáty sa robia z drahých i lacných vecí, zo všetkého.
Ako ich odhaliť?
Závisí od toho, ako vyzerá ten falzifikát. Sú lepšie aj horšie. Ale veľakrát, to, že vôbec existuje nejaký falzifikát „bežnému“ Slovákovi ani nenapadne. A to je zlé, treba byť vždy na pozore. My sme takí pokojní, máme pocit, že pred rokom 2000 neexistovali falzifikáty, tým pádom, keď je to trochu staršie, je to zle namaľované, vyzerá to divne, ale je to staré, tak máme automaticky tendenciu pokladať to za pravé. A to je nezmysel, a je to veľmi nebezpečné. Falzifikátov je strašne veľa, bežný človek si s tým nie úplne vie poradiť. Takže je potrebné obrátiť sa na odborníkov.
Umenie je plné príbehov. Ktorý príbeh nejakého diela je váš najobľúbenejší?
Keď chystáme pred výstavou katalóg, snažíme sa o každom diele napísať niečo, čo predstaví obraz či autora. V takom prípade sú príbehy naozaj zaujímavé a aj dôležité ako nástroj na zlepšenie predajnosti diela. Ľudí to čoraz viac zaujíma, z čoho sa tešíme. Na poslednej aukcii sme napríklad mali dielo od Martina Benku, Leto (Žitný ostrov). Na ráme obrazu je stopa po guľke z augusta 1968. Obraz je zreštaurovaný, no túto stopu na ráme sme zachovali. Je to autentické, a dôležité ako súčasť našej histórie.
Július Barczi
Július Barczi je slovenský historik a teoretik umenia a súdny znalec v odbore umelecké diela (umenie výtvarné a umelecké remeslá). Je riaditeľom Aukčnej spoločnosti SOGA v Bratislave, vedecký garant diel starých majstrov a maďarského umenia. Profesionálne sa venuje umeniu 19. storočia, otázke modernizmu v strednej Európe, dejinám zberateľstva a zberateľským aktivitám uhorskej šľachty, jej reprezentácii a identite. Venuje sa zbierkam a sídlam rodu Andrássy, životu a dielu Alžbety Güntherovej Mayerovej.
Za poskytnutie priestorov na fotenie ďakujeme aukčnej spoločnosti SOGA.
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
