Cestovanie

5 klenotov Oravy

Poďte s nami opäť objavovať krásy Slovenska! Po Banskej Štiavnici sa presunieme severnejšie k miestam, ktoré určite majú, čo ponúknuť. Orava je región veľmi rozmanitý, nielen pre milovníkov turistiky, ale aj lyžiarov a nadšencov pamiatok. Ukážeme vám, kde hľadať tie najzaujímavejšie veci.

Oravský hrad


Dominantou Oravy je bezpochyby hrad, ktorý sa vypína na brale nad riekou Orava v Oravskom podzámku. Začali ho budovať po tatárskom vpáde v roku 1241 a z pôvodne malej pevnosti vznikol v priebehu nasledujúcich storočí rozsiahly hradný komplex. Jeho priestory slúžili ako sídlo hradného panstva, najrozsiahlejšiu prestavbu urobili Thurzovci, ktorí boli majiteľmi hradu od roku 1556. Svoju dnešnú podobu nadobudol hrad na začiatku 17. storočia.

Hradný areál tvorí Dolný, Stredný a Horný hrad s palácmi, opevnením a vežami. Z hradného kopca je krásny výhľad na okolie. Vybrať si môžete prehliadku Dolného, Stredného aj Horného hradu a Citadely alebo klenotnice a Kaplnky sv. Michala. Prípadne oba tieto okruhy spojiť.
V priestoroch Oravského hradu je niekoľko stálych expozícií. Medzi najzaujímavejšie patrí určite Médiátéka, ktorá vám pripomenie všetky filmy, ktoré sa točili na Oravskom hrade. O niektorých z nich sme písali aj v tomto článku.

Rio de Klin


Aj Slovensko sa môže pochváliť sochou Krista podobne ako brazílske Rio de Janeiro. Nad obcou Klin neďaleko Námestova rozprestiera svoje ruky 9,5 metrov vysoká socha Ježiša Krista akoby chcela ochrániť všetko, čo sa pod ňou nachádza – Oravskú priehradu, Roháče a okolitú prírodu, v diaľke dovidíte až na poľské Zakopané.

Celé prostredie okolo sochy je krásne upravené, všade sú kvety a až hmatateľný pokoj. Ticho a výhľad si môžete vychutnávať na početných lavičkách, ktoré sú na kopci. Pred sochou Krista kľačí v modlitbe socha Jána Pavla II., ktorá len umocňuje atmosféru okolia.
Autorom nápadu je podnikateľ Jozef Sroka, ktorý celý projekt financoval. Sochu vytesal miestny ľudový rezbár Peter Ganobjak, ktorý neskôr vytvoril železnú konštrukciu. Tá bola zaliata do betónu a vyvezená na kopec. Obložili ju yporom a následne z nej vytesal sekerou a motykou obe postavy. Socha Krista v obci Klin je treťou na svete, po spomínanom brazílskom Riu a portugalskom Lisabone.

Oravská priehrada


Oravská priehrada je dnes obľúbeným letných strediskom na rekreáciu a šport. Každoročne sem zavítajú tisícky milovníkov windsurfingu, jachtingu, vodných lyží, bicyklov či lodiek. V jej okolí je množstvo kempov a chát, ktoré sú v letných mesiacoch plné. História Oravskej priehrady je však rovnako zaujímavá ako pobyt pri nej v súčasnosti.

Vodná nádrž Oravská priehrada je súčasťou vodného diela Orava vybudovaného na sútoku riek Biela a Čierna Orava. Ešte v 16. storočí v čase prudkých lejakov ohrozoval silný prúd vody ľudské obydlia a polia v Oravskej kotline. Prvé projekty na výstavbu priehrady s cieľom využiť tento nespútaný živel boli vypracované v časoch Uhorska a prvej republiky. Pri neskoršom budovaní boli zatopené obce Slanica, Ľavkovo, Ústie, Osada a Oravské Hámre, okrem nich bola zaplavená aj časť obce Bobrov a takmer 70 % pôvodnej rozlohy Námestova. Prvá turbína bola spustená v roku 1953, s prácami sa však ešte pokračovalo v ďalšom roku.

Jediný pozostatok zatopených obcí je v súčasnosti Slanický ostrov umenia, ktorý môžete navštíviť loďou v letných mesiacoch. Na ostrove sa nachádza kostol z 18. storočia, v ktorom je stála výstava diel ľudových sochárov a maliarov. Vo vonkajšej časti kostola, v lapidáriu, zasa nájdete zbierku oravskej kamenárskej tvorby z 18. a 19. storočia. Okrem toho si na ostrove môžete pozrieť aj pomník Antona Bernoláka, ktorý sa narodil v dnes už zatopenej Slanici. V bývalej hrobke pri kostole sa nachádza expozícia „História zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady“.

Múzeum oravskej dediny


Predstavujete si niekedy, ako ľudia žili v minulosti? Ako pracovali, čo pestovali či aké zvieratá chovali? Múzeum Oravskej dediny v Zuberci – Brestovej ponúka zaujímavý pohľad na život Oravcov v druhej polovici 19. storočia. Múzeum v prírode je umiestnené v podhorí Západných tatier – Roháčov, na mieste, kde pôvodne boli urbárske pasienky obyvateľov Zuberca. Stavby v múzeu sú väčšinou originály, ktoré boli po odkúpení rozobraté a prevezené z rôznych častí Oravy. Po ošetrení boli nanovo poskladané v múzeu.

Múzeum je rozdelené na 5 celkov – Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské laz, Kostol a Mlynisko s vodnými a technickými stavbami – mlynom a valchou. Pomedzi domy preteká horský potok Studená, vďaka ktorému je rekonštruovaný náhon na mlyn a valchu. Pri prechádzke múzeom máte naozaj pocit, že ste sa preniesli do minulosti.

Súčasťou expozície totiž nie sú len stavby, ale aj polia a políčka, na ktorých sa rovnako ako v minulosti pestujú rôzne obilniny, strukoviny, zemiaky, zelenina či mak. K tradičnému životu takisto patril chov domácich zvierat, takže „stretnúť“ môžete ovce, kozy, husi, sliepky či kone.

Keď prídete do Múzea Oravskej dediny, nevynechajte ani návštevu Brestovskej jaskyne, ktorej vchod sa nachádza len pár metrov od múzea. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 217 metrov, počítajte však s tým, že sa vrátite po tej istej trase, počas prehliadky zdoláte 240 schodov. Do jaskyne sa vstupuje v malých skupinkách (max. 15 ľudí) a počet vstupov denne je obmedzený, preto odporúčame rezervovať si vstupenky vopred.

Drevený kostol v Tvrdošíne

Cintorín v Tvrdošíne ukrýva na prvý pohľad nenápadný drevený gotický rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých, ktorý pochádza z 2. polovice 15. storočia. O dve storočia neskôr bol renesančne upravený a v roku 2008 zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Dominuje mu barokový oltár s obrazom všetkých svätých z konca 17. storočia, ktorého predchodcom bol nízky gotický oltár. Z neho sa zachovalo len krídlo s maľbou sv. Petra a sv. Jána Krstiteľa. Okrem oltára v kostole návštevníkov zaujmú najmä obrazy apoštolov, neskororenesančná kazateľnica s postavami evanjelistov a obraz sv. Juraja na koni v boji so šarkanom. Kostol je prístupný v letných mesiacoch, mimo sezóny je potrebné vstup si telefonicky objednať.

Páčil sa Vám článok?
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
Email this to someoneShare on FacebookShare on LinkedInTweet about this on TwitterShare on Google+Pin on Pinterest