Keď sa povie Ferrari, spozornie 10-ročný chlapec aj postaršia dáma. Obaja totiž vedia, čo sa pod tým menom skrýva. Automobil, história, legenda, estetika a pre mnohých životný sen. Tento článok však nie je o Ferrari. Je o „Ferrari na mori“. Je o lodiach značky Riva.
Vo mne vyvolávalo emócie meno Riva už od malička, kedy som obdivoval nádherné tvary z mahagónového dreva lemované chrómom azda najznámejšej lode tejto značky – nesmrteľnej Aquaramy. Predstavoval som si seba, ako po odparkovaní Aston Martinu naštartujem dva vidlicové dvanásťvalce značky Lamborghini a s Aquaramou prekrižujem jazero Como. Potom priplávam do súkromných dokov renesančnej vily a otvorím fľašu šampanského značky Bollinger. Skrátka a jednoducho – životný štýl á la James Bond.
Netrvalo dlho a Pietro si vyslúžil prívlastok „majster staviteľ“ a lode už nielen opravoval, ale sa ich rozhodol aj stavať.
Obdiv, túžba, rešpekt a vášeň pre kvalitnú a poctivú prácu postupne stratili formu iba detského sna a s rastúcim vekom rástla aj neodolateľná túžba zaujímať sa o tieto umelecké predmety čoraz viac a viac. Až napokon prišiel čas (a možnosť) spoznať sa s predstaviteľmi tejto značky osobne. Nepredbiehajme však udalosti a priblížme si najskôr príbeh tohto extraordinárneho výrobcu korábov morí.
Príbeh legendárnej firmy Riva sa začal písať už v roku 1842 a na jeho počiatku bola búrka. Na jednom zo známych talianskych jazier – Iseo – si totiž silná búrka vzala za obeť niekoľko lodí, ktoré sa rozhodol opraviť istý Pietro Riva. Tento gentleman pricestoval k jazeru Iseo do mesta Sarnico z ďalšieho zo známych jazier – Como. Netrvalo dlho a Pietro si vyslúžil prívlastok „majster staviteľ“ a lode už nielen opravoval, ale sa ich rozhodol aj stavať. Odkaz Pietra Rivu je poznať v tuneli Monaco Boat Service v srdci Monackého kniežatstva aj dnes. Je to láska k vode, moru, k práci s drevom a hlavne hlboký cit pre poctivú prácu. Na svete neexistuje nič podobné ako lode značky Riva.
Ja som odpoveď na otázku, prečo je tomu tak, ale aj ďalšie odpovede hľadal práve na spomínanom mieste. Na mieste, kde tieto lode dávajú ešte o niečo väčší zmysel ako kdekoľvek inde. Pochybujem totiž, že je na svete ideálnejšie miesto vychutnať si estetickosť produktov značky Riva než je perla Francúzskej riviéry – Monako. A práve tu sídli Monaco Boat Service (MBS), autorizovaný dealer a servis značky Riva, ktorý som bol pozvaný navštíviť. Prezidentom MBS nie je nik iný než Lia Riva – dcéra Carla Rivu, ktorého príbeh rozpoviem o malú chvíľku. Unikátnu atmosféru v tuneli v Port Hercules dotváral mechanik, ktorý ma ním previedol.
Známy tunel leží pod palácom monackej kniežacej rodiny Grimaldi a bol v rámci servisnej siete Riva hĺbený do skaly dva dlhé roky, dokončený a slávnostne otvorený v roku 1959. Dnes je práve tento tunel sídlom MBS. Okamžite po vstupe som sa cítil ako milovník umenia, ktorému práve otvorili brány múzea v Louvre a mal ho celé len pre seba. Popri prezeraní si niekoľkých klasických modelov ako Aquarama, Tritone či Ariston v kontraste s modernou Aquariva Super, som dostával lekciu o jedinečnosti lodí Riva z prvej ruky od človeka, čo si môže dovoliť tvrdiť, že pozná tieto lode lepšie ako ktokoľvek iný. Pracuje totiž v rovnakej firme už 25 rokov.
Spolu sme zaspomínali na „staré časy“ (klišé, ktoré ale v útrobách tunela MBS nadobudlo úplne nové rozmery) a s vášňou a láskou mi vysvetlil, ako sa vyrábali klasické Rivy, ako miluje vôňu dreva či ako je možné, že i napriek uponáhľanému a pretechnizovanému svetu sa moderné Rivy stále vyrábajú prevažne ručne. Hoci sme obaja milovníci klasických lodí a automobilov, uistil ma, aj napriek môjmu skepticizmu, že novodobé produkty značky Riva sú skutočnými nositeľmi dedičstva, od najmenšieho modelu Iseo (8,2m) až po najväčší Mythos (37,5m). Nechávam sa unášať atmosférou tunela a príbehmi mechanika, ktoré siahajú od príhod o známych ľuďoch, ktorí svoju Rivu v tuneli garážujú až po jeho osobné príbehy spojené s touto firmou. Nevie si predstaviť lepšiu prácu než sa starať o tzv. „vintage Rivas“ (klasické modely značky Riva).
„Poviem vám niečo na rovinu. Tieto lode nie sú ako autá, ktoré dnes stavajú roboty na bežiacich pásoch. Tieto lode sú ešte stále ručne stavané, kus po kuse. Človek, čo ich vyrobí tak navždy zostane ich súčasťou. Je to poctivá práca,“ hovorí, a popri tom prezrádza, že každé ráno vstáva, aby do Monaka dorazil z talianskeho mestečka Ventimiglia a pracoval na jednej z niekoľkých lodí, ktoré v tuneli skladujú pre majiteľov. „V lete môžu byť hlavne nové lode aj vonku, ale v zime dávame všetky dovnútra. Majiteľ vždy zavolá a my mu loď pripravíme,“ vysvetľuje popri tom, ako si obzeráme rozobratú Rivu Ariston s jedným osemvalcovým motorom a takmer v perfektnom stave. Na otázku, ako je možné, že 50 rokov stará loď môže byť v takom stave odpovedá jasne: „Kvalita výroby“. Keď sa to pokúšame rozviesť, dozvedám sa okrem procesu spracovania mahagónového dreva aj o špeciálnom meraní hrúbky niklu, ktoré zaviedol a pokladal za mimoriadne dôležité v rámci udržania prvotriednej kvality Carlo Riva. A kto to vlastne Carlo Riva bol?
Spravil z výrobcu lodí menom Riva symbol a sen. Symbol štýlu, vkusnej extravagancie, elegancie, kvality, ale aj popularity a spoločenského postavenia.
Opäť si pomôžem porovnaním s najznámejšou automobilkou na svete, respektíve porovnaním s jej zakladateľom. Pretože čo Enzo Ferrari spravil pre svet automobilov, to urobil Carlo Riva pre svet štýlových športových lodí (tzv. „runabouts“). Zjednodušene povedané, spravil z výrobcu lodí menom Riva symbol a sen. Symbol štýlu, vkusnej extravagancie, elegancie, kvality, ale aj popularity a spoločenského postavenia. No a snom sa stal pre mnohých, vrátane mňa. Carlo Riva, človek, ktorý doslova vyrástol na mori, bol známy svojím neutíchajúcim entuziazmom a absolútnou vášňou pre to, čo robil. A to, čo robil najlepšie, by sa dalo nazvať hľadaním dokonalosti v detailoch.
Keď v 50-tych rokoch cestoval do USA, objavil prístroj, ktorý meral hrúbku niklu. Inšpirovaný loďami americkej výroby (v 50. rokoch bola Amerika povestná „érou chrómu“), ktoré mali hrúbku 7 až 8 mikrónov, vzal prístroj domov a zmeral hrúbku niklových častí na svojom FIATe. Hrúbka bola 2 mikróny. Carlo vedel, že dokonalosť – tak, ako tomu býva vo všetkom – tkvie v detailoch, a tak sa zameral na hrúbku niklových častí na lodiach Riva. Trval na tom, že musia byť ešte hrubšie ako v prípade ich americkej konkurencie, a tak sa postupne v dielňach v Sarnicu vyvinul nový systém výroby chrómových častí, za užitia najmodernejších technológií. Carlo stavil do toho všetko, pričom šlo len o malý detail.
Hoci Alain Delon lode nemal rád, do Rivy sa tento milovník vkusu a estetiky fatálne zamiloval.
Ale keď je týchto viac, spolu vytvoria celok. A celok, ktorý vytvorili v Sarnicu poctivou ručnou prácou s každým detailom, vstúpil do histórie pod menom Aquarama. Len pre zaujímavosť, výsledná hrúbka niklových častí na lodiach Riva bola trojnásobná oproti jej rivalom z druhej strany Atlantiku. Keď teda hľadáte odpoveď na otázku, ako je možné, že 40-, 50-ročné plavidlá značky Riva vyzerajú často ako nové, nájdete ju v detailoch, akým je napríklad hrúbka použitého niklu či ďalej napríklad špeciálne spracovanie mahagónového dreva. Samozrejme, je nutné dodať, že nešlo len o takmer dokonalé spracovanie Aquaramy, všetky modely nesúce označenie Riva, či šlo o Tritone, Ariston či najmenší Junior, boli vyrábané s rovnakou precíznosťou a citom pre detail.
Oceniť poctivú prácu a perfekcionizmus Carla Rivu dokázali králi a kráľovné, princovia a princezné, sultáni, herci, spisovatelia, športovci či špička svetových businessmanov. Okrem Brigitte Bardot, Sophie Loren, Princa Rainiera či Aristotela Onassisa a mnohých ďalších, vlastnil Aquaramu aj Alain Delon. Najlepšie ilustruje fakt, že sa do lode musel tento milovník vkusu a estetiky fatálne zamilovať. Delonova všeobecná nechuť tráviť na lodiach čas – keď bol mladý, požiadal o preloženie z francúzskeho námorníctva k pechote, pretože mu na palube bolo nevoľno. Napriek morskej chorobe, sa Aquarame jednoducho nedalo odolať, a aby ste pochopili prečo, musíte ju vidieť naživo. Ešte než som opustil tunel, spravil som si fotografiu s plagátom Alaina s Claudiou Cardinale na palube Aquaramy.
Príjemné zakončenie ešte príjemnejšej návštevy – teda aspoň som si myslel. V tom momente som totiž ešte netušil, že o dva týždne budem v Monaku opäť – pred mojím odchodom ma totiž Lia Riva osobne pozvala na súkromný večierok klientov a priateľov značky Riva počas svetoznámej Monaco Yacht Show. Zážitok, ktorý by bezpochyby každému z nás zotrval v mysli po celý zvyšok života. S pohárom šampanského si vychutnávať predstavenie nového modelu 76´ Bahamas či prezentáciu desiatok klasických či moderných lodí tejto značky a potom prehodiť aspoň zopár slov s madam Rivou osobne vo mne nielen zanechalo hlboké emócie, ale dalo pevné, betónové základy môjmu dávnemu presvedčeniu, že keď má človek naozajstnú vášeň pre určitú vec, oplatí sa jej venovať a ísť si za svojím – ľudia si vašich znalostí všimnú, a tí správni ich aj dostatočne ocenia.
Hoci aj počas Monaco Yacht Show pútala najväčšiu pozornosť majestátna Aquarama vystavená hneď pri vstupe do priestorov večierka, Riva nežije len z minulosti a Monte Carlo sa opäť ponúka ako najlepší svedok toho, že tým čím bola Riva kedysi – symbolom luxusu, bohatstva, a najmä vkusu a spoločenského postavenia, ostáva tým všetkým aj dnes. Okruh majiteľov nových modelov stále tvoria hviezdy filmového plátna, kapitáni priemyslu či dizajnéri. V Port Hercules je naozaj extrémne ťažké niečím zaujať. Paradoxom je, že Monako je naozaj miesto, kde aj milovník áut či lodí postupne otupí svoje zmysly a prestane vychutnávať jedinečnosť napríklad takého Bugatti Veyron – veď predsa za rohom stojí ďalšie.
V Monaku sa totiž používa iný slovník a často otrepaná fráza „vyčnievať z davu“ tu má medzi gigantickými jachtami a superšportovými autami za milióny úplne inú definíciu. Zaujať a vydobyť si pozornosť na tomto malom kúsku zeme je teda náročnejšie ako správne namiešať to pravé, pôvodné „Vesper“ Martini.
Ak tu však zakotvíte s akýmkoľvek moderným či klasickým plavidlom značky Riva, môžete si byť istý, že ľudia sa otočia. A ak nie všetci, tak určite tí, ktorí vedia čo Riva znamená, budú pozerať s nemým úžasom a kým budú obdivovať dokonalé snúbenie sa estetična s technológiou, okolo prejdú desiatky moderných lodí či áut za milióny bez povšimnutia. Nie je to totiž len o peniazoch a cene. Je to o vkuse, elegancii, jedinečnej histórii a najmä dokonalosti v detailoch. A v týchto kritériách je šampión len jeden – Riva.
Autor článku a fotografií: Viliam Ostatník
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
