Čerstvý vzduch, pocit jemného vánku na tvári a spev vtákov nad hlavou. Čas v prírode vie človeku pomôcť oddýchnuť si, prísť na iné myšlienky, lepšie spať, a v neposlednom rade, byť zdravší. Aj v meste vieme nájsť kúsky prírody, ktorú všetci tak veľmi potrebujeme. Zájdite do známych aj ukrytých pokladov hlavného mesta, aj keby ste to mali urobiť len na pár minút, sám, s partnerkou či s rodinou. Verte, že pozitívne účinky na seba nenechajú dlho čakať.
Sad Janka Kráľa
Asi najznámejší bratislavský park, a zároveň najstarší verejný park v strednej Európe nesie svoj súčasný názov po slovenskom romantickom básnikovi Jankovi Kráľovi. V minulosti bol však známy aj ako Bruckenau, Aupark či Petržalské alebo Tyršove sady.
Rozprestiera sa na 42 ha medzi Mostom SNP a Starým mostom, medzi Dunajom a nákupným centrom Aupark.
Bol založený v rokoch 1774 – 76 počas panovania Márie Terézie. Jeho kompozícia bola pôvodne v tvare hviezdy z ôsmich priamočiarych línií, v ktorých boli vysadené aleje stromov a vybudované chodníky. Park vďaka tomu získal názov Sternallee (Hviezdicová alej). V 19. storočí po vojnách s Napoleonom, kedy boli na jeho území postavené obranné valy, aleje nahradili chodníky s početnými zákrutami, a pribudli nové cudzokrajné stromy. Po založení Bratislavského okrášľovacieho spolku (r. 1868) boli do parku vysadené kvetinové záhony, ktoré ho preslávili aj za hranicami Rakúsko-Uhorska.
Ďalšie zmeny v podobe parku prišli počas 2. svetovej vojny, kedy boli vyrúbané mnohé vzácne stromy. Svoju súčasnú podobu získal po obnove na konci 20. storočia.
Obdivovať v ňom môžeme exotické druhy stromov ako ginko dvojlaločné, maklura oranžová, metasekvoja čínska a iné. Najväčšími unikátmi sú ale platany javorolisté, ktoré majú cca 200 rokov a obvod kmeňa viac ako 500 – 600 cm.
Z architektúry, ktorá sa v parku nachádza je najznámejšia socha Janka Kráľa od akademického sochára Františka Gibalu nachádzajúca sa v strede križovatky cestičiek, ktoré pretínajú celý park. Okolie sochy dopĺňajú farebné záhony kvetov.
Zaujímavým a obľúbeným miestom je aj gotická veža františkánskeho kostola, ktorá sem bola umiestnená po zemetrasení, a dnes je jedinečným záhradným altánkom.
V parku sa takisto nachádzajú fontána a amfiteáter.
Sad Janka Kráľa je prístupný verejnosti nepretržite a bez obmedzení.
Kochova záhrada
Ešte na začiatku 20. storočia sa na mieste, kde dnes stojí budova Sanatória Koch a Kochova záhrada rozprestierali vinice a ovocné sady. V 30. rokoch minulého storočia nechal profesor MUDr. Karel Koch podľa projektov renomovaných československých architektov postaviť unikátne architektonické dielo – sanatórium nesúce jeho meno.
Jeho súčasťou bola aj záhrada, ktorej výsadbu navrhol a uskutočnil záhradník arboréta v Tesárskych Mlýňanoch Jozef Mišák. Využil pestré členenie záhrady a vhodným rozmiestnením materiálu vytvoril na ploche malej asi 0,5 ha veľmi pôsobivé dielo záhradného umenia. Pôvodne bolo v záhrade vysadených 120 druhov drevín, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných drevín.
V záhrade sú jednotlivé terasy spojené cestičkami a schodíkmi. V jej zákutiach sa ukrývajú oddychové plochy s lavičkami doplnené sochou Matky s dieťaťom a sochou Milencov. Výrazným prvkom je bazén a plocha určená na tzv. slnečný kúpeľ, ktorá sa nachádza na mieste s (kedysi) najdlhším slnečným svitom dňa.
Po 2. svetovej vojne sanatórium znárodnili, budova chátrala, a starostlivosť o záhradu bola dlhý čas obmedzená len na konzervovanie existujúceho stavu. Neskôr už len zarastala a pustla.
Donedávna bola Kochova záhrada verejnosti prístupná iba počas podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad. V rokoch 2021 sa záhrada dostala do vlastníctva Mesta Bratislava, ktoré zabezpečilo jej základnú údržbu, umiestnilo do nej nové lavičky a stoličky so stolmi, a v auguste 2022 ju v rámci otváracích hodín sprístupnilo verejnosti.
Kochova záhrada je Národnou kultúrnou pamiatkou, a tomu je prispôsobený aj plán jej komplexnej obnovy, s ktorou mesto pokračuje.
Prüger-Wallnerova záhrada
Prüger-Wallnerova záhrada nesie meno bývalých majiteľov vychýrených hotelov Carlton a Savoy. Tí si nechali na vyvýšenom mieste pri Horskom parku postaviť vilu s bazénom, ktorú obklopovala okrasná aj úžitková záhrada. V nej pestovali ovocie a zeleninu, aj kvitli kvety. V jednej časti záhrady boli štyri skleníky a záhradný domček s kotolňou na ich vykurovanie.
Prüger-Wallnerovci v záhrade trávili veľa času, oddychovali v nej, a vraj najradšej hrávali kroket. Po 2. svetovej vojne, keď rodina opustila Slovensko záhrada postupne pustla. Okrasnú časť nahradila výstavba, úžitková bola rozparcelovaná na záhradky. Desaťročia bez údržby sa na nej podpísali, no zašlú slávu sa jej rozhodlo vrátiť mesto Bratislava a zanedbanú záhradu postupne revitalizuje.
Jedinečná záhrada založená v 19. storočí má dnes rozlohu približne 2,5 ha a nájdete v nej nové drevené chodníky ponad mokrade, detské ihrisko a informačné tabule poukazujúce na históriu záhrady a rastliny a živočíchy, ktoré v nej nájdete. Jej súčasťou sú aj komunitná záhrada a citlivo zrekonštruovaný (už spomínaný) záhradný domček, v ktorom sa môžete zohriať, urobiť si kávu či čaj, zahrať spoločenské hry, požičať knihu zo Staromestskej knižnice či navštíviť toaletu.
Záhrada je voľne prístupná verejnosti počas otváracích hodín. Vchod sa nachádza oproti krčme Funus.
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
