Na Slovensku nie je treba nikomu vysvetľovať, čo je to futbal či hokej. Dokonca v posledných rokoch sa vďaka úspechom našich reprezentantov rozširuje pole národnej expertízy aj o športy ako zjazdové lyžovanie či cyklistika. Len málo z nás však tuší, že svetové vence z tých najprestížnejších podujatí nosia Slováci aj z disciplín motoristického športu. Aj keď Slovensko na svojho prvého jazdca Formuly 1 ešte stále čaká, vedzte, že v disciplíne pretekov do vrchu nemáme jedného, ale dokonca dvoch pretekárov, ktorých úspechy siahajú ďaleko za naše hranice. A navyše, zdieľajú spoločné priezvisko, manželia Ambrúzovci.
S Petrom a Annou sme sa pôvodne chceli porozprávať o ich športe na snáď najikonickejšom mieste pre slovenské preteky do vrchu, na Pezinskej Babe. Keďže si, žiaľ, Bratislava vybrala svoj jediný zasnežený deň v roku práve na dátum nášho stretnutia, museli sme siahnuť po alternatíve, garáži tímu Ambruz Racing. Tam v plnom prúde prebieha príprava na nadchádzajúcu sezónu, ktorá je po úspešnom roku 2019 skutočne plná očakávaní. Peter sa stal šampiónom International Hill Climb Cup, čo je paralelná súťaž s najvyšším šampionátom pretekov do vrchu, Majstrovstvami Európy. Jeho manželka Anna zakončila rok tretím miestom, čo doplnila Ladies trofejou určenou najúspešnejšej ženskej pretekárke do vrchu.
“Od malička som bol vychovávaný tak, aby som vedel pracovať rukami, bolo jedno, či to bolo opravovať autá alebo postaviť stenu na chalupe,” odpovedá na otázku, ako sa dostal k automobilovému pretekaniu Peter. “Začiatkom deväťdesiatych rokov som začal stavať motory a postupne sa to premenilo cez stavanie áut na preteky až do samotného pretekania, ku ktorému som sa dostal v roku 1996. Mal som športové auto a občas som si bol zajazdiť novinársku ligu. Nebral som to však veľmi vážne a prešlo snáď desať rokov, kým ma známy oslovil, že by potreboval postaviť závodné auto. Práve ten ma neustále presviedčal, aby som sa pretekaniu začal venovať aj ja sám. Kúpil som si auto a naraz to všetko začalo.”
“Od toho momentu som chcel dosiahnuť stále viac a viac, takže sa moje pretekanie postupne posúvalo z Majstrovstiev Slovenska na medzinárodné súťaže, či už je to zóna strednej Európy a neskôr až do samotných majstrovstiev Európy (čo je najvyššia súťaž pretekov do vrchu na svete, pozn. red.). Teraz už stabilne štvrtý rok za sebou jazdím preteky Majstrovstiev Európy a súbežne pohár FIA (Medzinárodnej automobilovej federácie).“
Annu celkom pragmaticky dotiahol do pretekania manžel. “Postavil mi auto a povedal, aby som to vyskúšala, však auto sa dá kedykoľvek predať, ak ma to nechytí. No, a ostala som. Ani som spočiatku nevedela, do čoho idem, posadili ma do auta a hop. Nie je to jednoduché, napokon, počas tretích pretekov som skončila na streche, no auto sa opravilo a išla som ďalej. Je pravda, že som mala rešpekt pred pretekmi, počas prvých skúseností bolo moje srdce v cieli rýchlejšie než ja.”
Mnohí si ťažko vedia predstaviť, prečo by sa niekto chcel priviazať do sedačky, ktorá má viac spoločného so sedením v stíhačke ako v aute a rútil sa hore kopcom rýchlosťou atakujúcou 200 kilometrov za hodinu, kým bežné autá idú tou istou cestou ledva 60 km/h. Je to však droga, ktorej sa nedá tak ľahko zbaviť.
“Motiváciou je určite aj adrenalín, ale najmä cieľ neustále sa zlepšovať, ísť rýchlejšie…,” zamýšľa sa Peter. “Či už technikou auta alebo jazdou. Hlavne vtedy, keď si človek sadne do závodného auta a dá si na seba helmu, vypne úplne, nemyslí na nič, len sa koncentruje na svoju jazdu. Dokonale si pri tom vyčistíte hlavu.”
“Ja vypnúť nemôžem, ja mám dieťa (smiech),” dodáva jedným dychom Anna. “Súťažím najmä sama so sebou, porovnávam si výsledky, ktoré som dosiahla na danom kopci pred tým, ak je to možné. Jazdím profesionálne len druhú sezónu, a preto sa na mnohých kopcoch ocitnem často po prvýkrát.”
Preteky do vrchu však nie sú práve mainstreamová disciplína, čo teda Ambrúzovcov k nemu tak ťahá?
“Pred rally mám rešpekt. Veľký rešpekt pred ľuďmi, ktorí sa dokážu rútiť cez les dvestokilometrovou rýchlosťou,” odpovedá Peter. “V minulosti som išiel aj okruhové preteky, ale tie sú oveľa finančne náročnejšie, pretože kopce nie sú také tvrdé na techniku. A navyše, pretekov na okruhoch je v našom okolí oveľa menej.”
Jazdenie manželov na pretekoch sa môže na prvý pohľad javiť ako príjemne rodinne strávený víkend, je to však tvrdá drina.
“Jazdíme zhruba šestnásť pretekov za rok. Je to dosť náročné, jednak aj finančne, ale najmä časovo. Sú to často desaťtisíce kilometrov, ktoré musíte precestovať s autom v prívese,” vraví Peter. “Navyše, hneď ako pricestujete do dejiska pretekov, musíte si niekoľkokrát prejsť trať v civilnom aute, aby ste sa na jazdy pripravili,” dopĺňa ho Anna.
Len pre ilustráciu, jedny z najlegendárnejších pretekov do vrchu Trento Bondone, považované za európsku alternatívu k americkému Pikes Peak majú 174 zákrut. Prejsť trať cestným autom trvá aj dve hodiny. Počas pár tréningových jázd je nutné nasať maximálne množstvo informácií o trati. Mimochodom, Anna absolvovala tieto preteky ako jediná Slovenka v histórii.
Úspechy manželov Ambrúzovcov však ďaleka pri tejto štatistike nekončia. Peter má za sebou päť titulov majstra Slovenska v rade a rovnako sa môže pýšiť víťazstvom v zóne Strednej Európy. Posledný rok vyvrcholil pre Petra už spomínaným titulom v pohári FIA. Anna zas len vo svojej druhej sezóne skončila tretia v rovnakom šampionáte. Na obzore je aj ďalší šampión s priezviskom Ambrúz. Ich syn začína svoju motoristickú púť pomaly v motokárach, aby potiahol rodinnú tradíciu ďalej. Práve preto sa nevieme dočkať, čo si rodina Ambrúzovcov prichystá na sezónu 2020. Budeme im držať palce!
Čo sú to preteky áut do vrchu
Preteky do vrchu absolvujú jazdci na upravených cestovných či formulových automobiloch a na rozdiel od okruhového pretekania, na aké sme mnohí z televízie zvyknutí, pretekár štartuje v spodnej časti kopca sám a súperí s konkurenciou na diaľku, pomocou časomiery. Cieľom je prísť na vrchol kopca v čo najkratšom čase. Preteky sa konajú na cestných komunikáciách, ktoré používame bežne aj my. Najbližšie k Bratislave môžete preteky do vrchu vidieť na Pezinskej Babe či na Dobšinskom kopci.
Zdieľajte ho so svojimi známymi:
