Štefanova tvár možno mnohým nie je známa, ak by sme vám však ukázali niektorú z fotografií, ktoré odfotil, sme si istí, že by ste autora odhalili, jeho rukopis je špecifický. Za profilom @beautifulbratislava na Instagrame je právnik a bývalý úspešný reprezentant Slovenska v šerme Štefan Cipár, ktorý sa vo voľnom čase venuje foteniu a vyhľadávaniu zaujímavostí o jeho rodnom meste – Bratislave. Nahliadnite s nami do tajomstiev budov, okolo ktorých možno denne chodíte, no neviete, aké krásy ukrývajú.
Štefan je vnukom akademického maliara Miroslava Cipára, jeho stará mama bola turistickou sprievodkyňou po Bratislave. Zaujímavý mix génov sa prejavil aj v jeho živote. „K umeniu som vždy inklinoval. Chcel som ísť na strednú umeleckú školu, ale práve dedo mi povedal, aby som šiel na gymnázium. A keď budem chcieť, môžem ísť umenie študovať aj neskôr, čo sa ale nestalo. No ja som spokojný s tým, ako to je.“
Štefan má ako právnik flexibilnú pracovnú dobu, a tak si vie nájsť čas na fotenie aj počas pracovného dňa. A možno aj vďaka starej mame tak miluje svoje rodné mesto. „Od detstva som počúval príbehy a povesti, ktoré sa viažu k známym či neznámym miestam v Bratislave. Má aj množstvo podkladov, ktoré občas nájde a posunie mi. Asi som bol ovplyvnený aj týmto.“
Typický „fotorukopis“
Prvý fotoaparát mal v rukách ešte ako dieťa. „Niekedy po roku 2000 som si zaobstaral digitálnu zrkadlovku. Potom prišli mobily, a keď narástla popularita môjho instagramového účtu, mal som pocit, že by si zaslúžil väčšiu kvalitu, tak som si opäť kúpil aj nejaký „normálny“ fotoaparát. Aktuálne ich mám tri – dva digitálne a jeden na kinofilm. Ale fotím aj na mobil. Technika ide maximálne dopredu, niekedy mi fotky z mobilu vypália lepšie ako z fotoaparátu. Umelá inteligencia v mobiloch je často rýchlejšia a lepšia ako ja s manuálnym nastavením fotoaparátu,“ hovorí Štefan.
Fotky na profile @beatifulbratislava sú iné ako typické zábery Bratislavy, aké poznajú turisti. Sú fotené z netradičných uhlov, zamerané na detaily, ktoré si možno iní nevšímajú. Aj tým sú jedinečné. „Tú „turistickú“ Bratislavu ukázalo mnoho ľudí a ja som nepociťoval potrebu to nejako komentovať svojimi fotkami. Zameriavam sa skôr na miesta menej známe, o ktorých si myslím, že sú rovnako pekné, možno aj krajšie. A snažím sa ich takto dostať viac do povedomia ľudí.“
Okrem fotenia budov sa Štefan zameriava aj na interiéry opustených a často nedostupných stavieb. Vďaka jeho fotografiám s ním jeho sledovatelia navštívili Kúpele Grӧssling, komplex RTVS v Mlynskej doline (bývalé priestory STV a predtým ČST), Iuventu, vojenskú ubytovňu Hviezda, tzv. Kukuricu či Istropolis. „Keď ma niečo zaujme, vrátim sa, snažím sa dostať dnu, a dozvedieť sa viac. Teraz je to už jednoduché vzhľadom na množstvo sledovateľov, dostanem sa takmer všade. Bratislava je malé mesto, a to prepojenie sa vždy nejaké nájde. Zo začiatku som písal, volal oficiálnou cestou, ale v podstate som sa nestretol s odmietnutím. Niektoré vybavenia trvali trochu dlhšie, ale bol som vytrvalý,“ vysvetľuje Štefan, ktorý je veľmi vďačný aj za tipy na lokality či výhľady od svojich sledovateľov.
Príbehy starých budov
Je rád, keď ho pri fotení po budovách sprevádzajú služobne najstarší zamestnanci. Vďaka nim sa dozvie množstvo zaujímavostí, ktoré potom sprostredkuje spolu s fotkami na Instagrame. Spomienkami a zaujímavými faktami ho však často dopĺňajú aj samotní fanúšikovia. Vedeli ste napríklad, že v bazéne v Iuvente si zaplávala aj Nicole Kidman? A že z jeho okraja sa na ňu díval George Clooney? Nakrúcal sa tu totiž film Peacemaker (1997). Alebo, že rovnaká podlaha, aká je v bratislavskej Lekárni u Salvátora, bola aj na slávnej lodi Titanic?
Práve táto dlažba odštartovala spoluprácu Štefana Cipára a historičky Júlie Itin, ktorá onedlho vyvrcholí prvou knihou. „Keď Júlia identifikovala mnou nafotenú podlahu v lekárni, a napísala mi, bolo to naše prvé virtuálne stretnutie. Neskôr sme šli spolu fotiť bytový komplex Avion, a oslovila ma, aby som nafotil jej knihu, ktorú mala v pláne písať – o interiéroch a príbehoch bratislavských domov, rodinách a architektoch… Prácu na tejto knihe sme medzičasom odložili na neskôr, no na jar 2023 by mala vyjsť vo vydavateľstve Čierne diery naša spoločná kniha o obkladoch a dlažbách. Zmestili sme do nej asi 120 adries a približne 140 – 150 vzorov,“ hovorí Štefan Cipár.
Vďaka častému cestovaniu je rád, keď je doma
Lásku k rodnému mestu podporilo aj časté cestovanie. Už spomínanému šermu sa Štefan začal venovať na základnej škole, v 15 začal s reprezentáciou Slovenska a aktívne sa mu venoval asi 10 rokov. Posledné roky trénoval žiakov vo svojom materskom klube, kde stále pôsobí. Pandémia koronavírusu však spôsobila, že s trénovaním prestal a zatiaľ sa k nemu nevrátil. Šerm mu priniesol do života manželku, takisto veľmi úspešnú reprezentantku, ale aj veľa cestovania. „Dosť sme spolu s manželkou precestovali. Jediný kontinent, kde sme neboli spolu je Austrália, tam bola bezo mňa. Inak sme boli všade – Severná aj Južná Amerika, Rusko, Čína, Blízky východ. Videli sme toho veľa. Často sme cestovali, preto nám vždy bola Bratislava vzácna. A vždy sme sa tešili, keď sme boli doma,“ opisuje Štefan a dopĺňa, že sa rád vracia do Belehradu, lebo má rád juhoslovanskú architektúru. „S manželkou sa zase radi vraciame do Paríža. Prechádzame sa okrajovými štvrťami, študentskými ulicami, botanickými záhradami a malými múzeami, kam chodia len domáci… Takéto ulice vyhľadávame a sú nám blízke.“
Vedel som, že Bratislava je pekná, ale po rokoch za objektívom mám pocit, že je ešte krajšia.
Podobné štvrte má rád aj v Bratislave. Čas trávi v širšom centre, na Palisádach, má rád Horský park, Devín aj Prezidentskú záhradu. Ak by turisti chceli zažiť Bratislavu ako lokálni obyvatelia, odporúča im zdržať sa tu dlhšie ako jeden deň. „Nech prídu na Palisády, kúpia si knižku v kníhkupectve Artforum, kávu vo Sväg to go, nech sa prejdú cez kopec a dajú si obed vo Funuse. To sú také tie mimoturistické trasy, ale sú typické, a vidno na nich ten aktuálny mestský folklór. Tak, ako to mesto vyzerá, a ako v ňom žijú Bratislavčania.“
Plné disky fotiek
Vďaka záľube vo fotení sa Štefan dostane na mnohé miesta, stretne zaujímavých ľudí, vypočuje si veľa príbehov, ale má aj obrovskú zásobu fotografií. „Mám niekoľko pamäťových médií, externých diskov a pamäťových kariet. Snažím sa ich upratovať, aby som v nich mal prehľad, ale našťastie, sa dnes už dá ľahko vyhľadávať pomocou dátumov, ulíc, rôznych hesiel… No a niekedy, keď niečo hľadám, sa do fotiek zapozerám, zostanem pri nich dlhšie a spomínam.
V blízkej dobe prinesie na svojom Instagrame príbeh Hotela Bôrik, kam sa väčšina z nás asi takisto nedostane. „Je to dobrá architektúra, je tam veľa umenia, takže odtiaľ budú naozaj pekné fotky. Mal som tam dva termíny, fotil som pol dňa a potom ma sprevádzal človek, ktorý tam pracuje od roku 1985. Ten si naozaj veľa pamätá, všetko mi poukazoval. Okrem toho mám dohodnuté aj ďalšie fotenia, ale viac nepoviem. Kým to nie je nafotené, nechcem prezrádzať,“ usmieva sa Štefan. A my sa už teraz tešíme na nové fotopríbehy miest, ktoré sú nám blízke aj vzdialené zároveň.